Algoritmus posudzovania odkázanosti pacienta na sociálnu intervenciu

Úvod do problematiky

Teoretickým východiskom pri tvorbe algoritmu boli asumpcie: impairment – disabilita – handicap (medzinárodná klasifikácia podľa WHO), Oremovej konceptuálny rámec sebaopatery, Maslowa hierarchia usporiadania potrieb jedinca a poznatky z klinickej propedeutiky. V našom zdravotníckom zariadení sa uplatňujú testy vzťahujúce sa na kognitívny impairment: Mini-Mental State Examination, Glasgow Coma Scale a pod. V rovine disability sa v praxi stretávame s rozmanitými posudzovacími škálami zameranými na určenie miery poruchy vykonávania činnosti na úrovni jednotlivca ako sú Barthel index – ADL, IADL a Katzov index. Javí sa, že jednotlivé testy nezobrazujú fenomén disability pacienta vo všetkých dimenziách (niektoré testy mapujú len určitú oblasť sebestačnosti, ako je napr. mobilita, tá však nemusí nevyhnutne korelovať s odkázanosťou pacienta na sociálnu službu po ukončení hospitalizácie), a tiež nevypovedajú o špecifických sociálnych potrebách jedinca v dimenziách sociálnej starostlivosti a sociálnej politiky štátu.
Hlavný cieľ: Získanie validných a porovnateľných údajov o počte pacientov, hospitalizovaných na internej klinike, vyžadujúcich okrem zdravotnej starostlivosti i sociálnu.
Cieľom pilotnej štúdie bolo zistiť aplikovateľnosť a reliabilitu algoritmu.

Metodika

Na základe stanoveného cieľa bol vytvorený merací nástroj – algoritmus zahrňujúci základné oblasti sociálneho zabezpečenia (spôsob bývania, typ opatrovateľa, životná úroveň, hodnotenie sebestačnosti, participácia pacien ta a rodinného príslušníka). Algoritmus bol použitý v rámci pilotného zisťovania na súbore 400 pacientov hospitalizovaných na internej klinike v marci 2014 v rámci úsekov: všeobecné interné oddelenie (42 lôžok), hepatogastroenterologické oddelenie (21 lôžok), nefrologické oddelenie (21 lôžok) a oddelenie dlhodobo chorých (20 lôžok). Overila sa aplikovateľnosť algoritmu a následný zápis do elektronickej podoby. Pre zber dát bol vybraný tím pracovníkov internej kliniky, ktorý bol najskôr zaškolený o spôsobe zberu dát. Princíp novej metodiky je ten, že pokiaľ aspoň jedna z oblastí sledovaných parametrov nie je splnená, dochádza k sociálnej odkázanosti pacienta. Uvedeným meracím nástrojom tak boli zachytení pacienti so sociálnou odkázanosťou (n = 52).
Získané empirické dáta boli spracované percentuálne a početne. Vzťah medzi výsledkami meracieho nástroja a kategóriami vek, pohlavie, rodinný stav, sa nezisťovali, pretože nie je dostatok dát pre validné vyhodnotenie.

Výsledky

Primárnym cieľom pilotnej štúdie je poukázať na sociálnu odkázanosť pacientov – početný výskyt tohto javu u pacientov internej kliniky zobrazený v grafe č. 1 a tab. č. 1.
Vzhľadom ku skutočnosti, že algoritmus ako nástroj objektívneho hodnotenia odkázanosti na sociálnu pomoc sa v praxi osvedčil, o čom svedčí aj 400% nárast sledovaného javu oproti depistáži za marec 2013, je potrebné ďalej pokračovať v posudzovaní sociálnej odkázanosti pacientov, a pokiaľ sa získa väčší počet dát, bude možné ich spracovať štatistickými metódami.
• Algoritmus môže slúžiť ako myšlienková mapa v rámci holistického posudzovania pac. pri prijímaní a zároveň sa javí ako objektívny merací nástroj na zdokumentovanie početného zastúpenia soc. odkázaných pac. vzhľadom k počtu lôžok ošetrovacej jednotky.
• „Včasnou diagnostikou“ možno predchádzať protrahovaniu hospitalizácie pacienta zo sociálneho dôvodu.

Záver

Algoritmus sa osvedčil ako spoľahlivý merací nástroj pre včasné zachytenie sociálneho problému u hospitalizovaného pacienta. Svoju rolu zohralo aj načasovanie zberu dát, ktoré sa realizovalo ihneď pri prijímaní pacienta.
Pilotná štúdia odhalila 400% nárast algoritmom zachytených sociálnych problémov u pacientov hospitalizovaných na internej klinike oproti depistážou sledovanému javu, za rovnaké obdobie. Pritom ide nie len o merací nástroj, ale aj o pracovný rámec, ktorý by mal byť zaradení do vstupnej anamnézy pacienta, jeho plusom je, že je modifikovateľný.
V dôsledku nedostatočného záujmu o túto oblasť entity pacienta sa spätnou väzbou stretávame v zdravotnckych zariadeniach s rehospitalizáciami pacientov s rovnakou resp. obdobnou diagnózou pre nedodržiavanie terapie z rôznych dôvodov (predovšetkým sú to však finančné možnosti a neschopnosť postarať sa o seba, predovšetkým u pacientov s narastajúcim vekom vzrastá počet diagnoz a klesá schopnosť nadobudnúť výkonnosť spred hospitalizácie), tiež dochádza k protrahovaniu dĺžky hospitazácie, čo v konečnom dôsledku zvyšuje náklady na poskytovanie zdravotnej starostliovsti.
Absenduje systémový prístup k tomuto spoločenskému javu aj napriek tomu, že sa hovorí o stárnutí populácii, či progresii demogragfickej krivky, neodráža sa to v nejakých zmenách v logistike zdravotnej starostlivosti, či v nastavení sociálneho systému, ktorým by spoločnosť reflektovala na zmenu.

Odporúčania pre prax

• Samotný algoritmus ako myšlienková mapa pri posudzovaní pac. pri prijímaní„včasná diagnostika“ sociálneho problému, a tým predchádzanie protrahovaniu hospitalizácie pacientov.
• Početné a percentuálne vyjadrenie sledovaného javu.
• Objektívny merací nástroj na zdokumentovanie/početné zastúpenie soc. odkázaných pacientov vzhľadom k počtu lôžok ošetrovacej jednotky/počet dní.
Literatura u autorky

**

Graf č. 1 a tab. č. 1

2014 n 2013 n Rozdiel v %
Interná klinika – ženy 15 3 400 %
Interná klinika – muži 10 2 400 %
Interná klinika – ODCH 22 4 450 %
Interná klinika – HEGITO 2 2 0 %
Interná klinika – NEFRO 3 3 0 %

Zdroj: KST

O autorovi| PhDr. Zuzana Murínová, Úsek námestníčky pre ošetrovateľstvo, FNsP F. D. Roosevelta, Banská Bystrica, zmurinova@nspbb.sk

Obr. 1. Algoritmus posudzovania odkázanosti pacienta na sociálnu službu Ad 1. Posúdenie pomeru príjmu k výdavkom predstavuje vyjadrenie pomeru príjmu k mesačným fixným nákladom na bývanie a výdavkom na lieky. Ad 2. Výška životného minima na 1 plnoletú osobu je 194,58 €/mesiac, na ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu je 135, 74€/mesiac a 88,82€/mesiac zaopatrené neplnoleté/nezaopatrené dieťa. Ad 3. Stavby občianskej vybavenosti – obchod, úrad miestnej samosprávy. Ad 4. architektonické bariéry (poschodie/výťah), druh vykurovania, vodovod. Ad 5. s vínimkou § 8 ods. 2 a 3 zákona o sociálnych službách, ak ide o fyzickú osobu, ktorej život alebo zdravie je vážne ohrozené.

Ohodnoťte tento článek!