Diagnostika a liečba artériovej hypertenzie

Cieľom príspevku je priblížiť diagnostický proces arteriálnej hypertenzie, ktorého cieľom je stanovenie hodnôt TK, zistenie sekundárnych príčin hypertenzie, zhodnotenie kardiovaskulárneho rizika a rizika poškodenia cieľových orgánov pri pridružených klinických stavoch.

Autorky v príspevku analyzujú diagnostiku artériovej hypertenzie ako integrovaného procesu zisťujúceho druh hypertenzie – manifestnú artériovú hypertenziu, sekundárnu atrériovú hypertenziu, primárnu atrériovú hypertenziu. Pozornosť venujú anamnéze pacienta, fyzikálnym vyšetreniam, diagnostickým a laboratórnym vyšetreniam, špecializovaným vyšetreniam. Ďalej uvádzajú cie le liečby artériovej hypertenzie so zreteľom na zníženie morbidity a mortality a na spomalenie progresie ochorenia. Okrem farmakologickej liečby zdôrazňujú význam nefarmakologickej liečby, ktorá by mala byť zameraná na zmenu životného štýlu u pacienta so zameraním na zdravú výživu, na zníženie telesnej hmotnosti, striedmosť v konzumácii alkoholu, na nefajčenie, zvýšenie pohybovej aktivity a na zníženie úrovne stresu.
Výskyt ochorenia stúpa s vekom, no mladí ľudia nie sú výnimkou. Významnú úlohu zohráva i genetická predispozícia. Často vzniká bez akýchkoľvek príznakov. Bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť a poruchy videnia sa môžu objaviť len zriedka. Preto nie vždy prichádza pacient k lekárovi, keďže opísané príznaky nepovažuje za problém. Jednoduchý spôsob, ako zistiť či máme vysoký tlak, je nechať si ho zmerať.
Diagnostický proces má za cieľ stanoviť úroveň hodnôt TK, identifikovať sekundárne príčiny hypertenzie, zhodnotiť kardiovaskulárne riziko zisťovaním ďalších rizikových faktorov a poškodení cieľových orgánov (Sninčák, 2005, s. 47).
„Celkové riziko u pacientov s hypertenziou sa určuje na základe ananmnézy, fyzikálneho vyšetrenia, laboratórneho a inštrumentálneho vyšetrenia.“ (Riečanský, 2009)

Diagnostika predstavuje integrovaný proces:

• Manifestná artériová hypertenzia – potvrdiť alebo vylúčiť trvalo zvýšené hodnoty TK.
• Sekundárna artériová hypertenzia – popri manifestnej, potrdiť alebo vylúčiť iné ochorenie.
• Primárna artériová hypertenzia – vylúčením sekundárnej hypertenzie stanoviť najčastejšiu formu hypertenzie. Pátrať po ďalších rizikových faktoroch, zhodnotiť celkové kardiovaskulárne riziko (Smetanová, 2006, s. 55).

Diagnostický postup

• Anamnéza: rozhovor – osobná, rodinná, sociálna, farmakologická anamnéza, terajšie ochorenie.
• Fyzikálne vyšetrenia: pohľadom, posluchom, pohmatom, TK, výška, hmotnosť, kalkulácia BMI, pulzácia na dolných končatinách (DK).
• Diagnostické vyšetrenia: RDG hrudníka, EKG, ECHO, USG karotíd, obličiek, Holterov monitoring (24hodinové ambulantné meranie TK), vyšetrenie očného pozadia.

• Laboratórne vyšetrenia:

– vyšetrenie moču – labstixombielkovina, krv, cukor, močový sediment, mikralbuminuria, kvantitatívna proteinúria/24h, katecholamíny; – vyšetrenie krvi – FW, krvný obraz – hematokrit, hemoglobín, C-reaktívny proteín, glukóza, kreatinín, urea, kyselina močová, lipidový profil, mineralogram, hormóny štítnej žľazy, Ca v sére, PRA.
• Špecializované vyšetrenia: – počítačová tomografia, magnetická rezonancia, angiografia; – doplňujúce konziliárne vyšetrenia dietológom, fyzioterapeutom, diabetológom (Balažovjech, 1999).

Liečba artériovej hypertenzie

„Cieľom prevencie, nefarmakologických opatrení i medikamentóznej liečby artériovej hypertenzie je zníženie morbility a mortality na následky hypertenzie a dlhodobé znižovanie TK. Liečbou sa spomaľuje progresia hypertenzie.“ (Balažovjech, 1999, s. 116) „Rozhodnutie o antihypertenzívnej liečbe sa zakladá na dvoch kritériách – na hodnotách systolického a diastolického tlaku krvi a úrovni celkového kardiovaskulárneho rizika.“ (Riečanský, 2009, s. 180) Primárnym cieľom liečby pacientov s hypertenziou je dosiahnutie maximálnej redukcie celkového kardiovaskulárneho rizika. V zásade platí, že treba začať u pacientov s úpravou životného štýlu.

Nefarmakologická liečba artériovej hypertenzie

Nefarmakologická liečba je zameraná na prevenciu, elimináciu rizikových faktorov a zmenu životného štýlu. Predstavuje súbor opatrení, ktoré trvalým dodržiavaním zo strany chorého zásadne a pozitívne ovplyvnia priebeh ochorenia, znížia riziko komplikácií a niekedy môžu nahradiť medikamentóznu liečbu. Zmena životného štýlu vyjadruje naše očakávania.
Úžitok z nefarmakologickej liečby artériovej hypertenzie sa prejaví poklesom tlaku krvi, znížením kardiovaskulárneho rizika, zlepšením metabolizmu lipidov a glukózovej tolerancie, menšou potrebou farmakologickej liečby, znížením rizika arteriálnej trombózy a zlepšením kvality života, primárnou prevenciou. Princípy nefarmakologickej liečby predstavuje úprava telesnej hmotnosti, pohybová aktivita, úprava príjmu sodíka a draslíka, zanechanie fajčenia, redukcia príjmu alkoholu a duševná pohoda (Jonáš, 2007, s. 48).

Životný štýl s artériovou hypertenziou

Liečebné zmeny životného štýlu predstavujú komplex opatrení na zníženie ovplyvniteľných rizikových faktorov artériovej hypertenzie. Tieto zmeny životného štýlu sú indikované u všetkých pacientov s vysokým normálnym krvným tlakom a u pacientov s artériovou hypertenziou. Primárna prevencia rizikových faktorov predstavuje identifikáciu a elimináciu – zameriava sa na úpravu telesnej hmotnosti, udržanie normálnych hodnôt tlaku krvi, glykémie a lipidov. Sekundárna prevencia sa zameriava na skorú diagnostiku ochorenia, predchádzanie komplikáciám a na spomalenie rozvoja ochorenia.
• Zdravá výživa – diéta bohatá na ovocie a zeleninu s nízkym obsahom celkových a nasýtených tukov (uprednostňovať olej olivový, repkový, slnečnicový a kukuričný, nízkotučné mliečne výrobky, konzumácia rýb a morských živočíchov, chudé mäso, strukoviny). Denná dávka je šesť porcií v množstve 500 až 600 g. Jedlá sa pripravujú varením, pečením, grilovaním, zapekaním a dusením. Vlákniny (celozrnné výrobky) prispievajú k zlepšeniu plazmatických lipidov a prirodzené antioxidanty a vitamíny (C, E) bránia oxidácii lipoproteínov, ktoré spomaľujú proces aterogenézy. Dôležitou súčasťou diéty je primeraný príjem tekutín. Niektoré epidemiologické štúdie poukázali na priaznivý účinok tvrdej vody, ktorá obsahuje vápnik a horčík. Dôrazne sa odporúča zníženie príjmu kuchynskej soli, zdôrazňuje sa teda nevhod nosť prisoľovať si jedlo („jedálenský stôl bez soľničky“).
• Zníženie telesnej hmotnosti – väčšina pacientov s artériovou hypertenziou trpí obezitou. Zníženie telesnej hmotnosti obéznych sa považuje za naj účinnejšie opatrenie z hľadiska zníženia krvného tlaku. Schudnúť sa dá rôzne, tiež si udržať vytúženú telesnú hmotnosť trvalo, no je potrebné mať profesionálne vedenú intervenciu odborníkmi ako sú: lekár, asis tent výživy, psychológ a fyzioterapeut. Komplexný manažment obezity spočíva vo výžive, fyzickej aktivite, zmene životného štýlu a farmakoterapii. „10 % úbytku na hmotnosti urobí 90 % zdravotného benefitu.“ (Souček, Kára, et al., 2002)
• Striedmosť v konzumácii alkoholu – denná dávka konzumácie nemá byť vyššia ako 1–1,5 štandardnej dávky alkoholu (0,1 l vína, 0,3 l piva 12stupňového, 0,02 l 40 % destilátu) u ženy a 2–3 štandardnej dávky u muža.
• Fajčenie – je významný rizikový faktor, ktorý predstavuje riziko kardiovaskulárneho, respiračného ochorenia, ale i onkologické riziko. Je významnejší rizikový faktor než samotná mierna artériová hypertenzia. Nikotín patrí medzi prudké rastlinné jedy, je návykový, aktivuje sympatikus a parasympatikus. Fajčenie zvyšuje krvný tlak „akútne”. Pasívne fajčenie preukázateľne zvyšuje kardiovaskulárne riziko a dysfunkciu koronárnych ciev. Riziko sa spája rovnako s fajčením cigariet, fajky i cigár. Fajčenie môže znižovať účinok betablokátorov (antihypertenzív) a prospech zo zníženia tlaku krvi. Fajčenie predstavuje pre chorých s hypertenziou nesporne veľké riziko, a preto cieľom má byť úplné zanechanie fajčenia. Stratégia na ceste k nefajčeniu je náhradná činnosť, zmena stravovacích návykov a vyhýbanie sa miestam, ľuďom a činnostiam súvisiacich s fajčením.
• Pohybová aktivita – fyzická aktivita zlepšuje telesnú kondíciu a kvalitu života. Sedavý spôsob života je silný rizikový faktor, pravidelné cvičenie môžeme ponímať ako štandardný liečebný postup. Cvičenie sa odporúča pri prevencii a liečbe hypertenzie v trvaní 40–60 minút 4–5-krát za týždeň. Statická fyzická záťaž a pretekársky šport u chorých s hypertenziou nie sú vhodné.
• Stres – je komplexná odpoveď organizmu človeka, ktorý sa snaží prispôsobiť meniacim sa podmienkam okolia. Určité množstvo stresu pre život potrebujeme, keď je ho málo, vyhľadávame ho, a keď zasa veľa, unikáme pred ním. Eustres, tzv. dobrý stres je sprevádzaný príjemnými a dobrými emóciami. Distres, tzv. zlý je sprevádzaný zápornými a negatívnymi emóciami. V konečnom dôsledku pri oboch dochádza k zmenám a reakciám organizmu, čo má za následok vážny zdravotný dopad (Kamenský, Pella, 2010). V súvislosti s kardiovaskulárnym ochorením poukazuje na prevenciu hypertenzie kód zdravého života: 0 cigariet, 30 minút pohybu denne, hladina celkového cholesterolu ?5 mmol/l, krvný tlak 120/80 mmHg, 70/min. optimálna pulzová frekvencia, 80/94 cm obvod pasu u žien/mužov.

Farmakologická liečba

Farmakologická liečba závisí od kardiovaskulárneho rizika a je celoživotná. Zistenia z randomizovaných štúdií sa premietli do odporúčaní EHS (2003) a EKS (2007), ktoré v stanovisku o voľbe antihypertenzíva uvádzajú: 1. hlavný prínos antihypertenzívnej liečby spočíva v znížení tlaku krvi per se, 2. tiazidové diuretiká, betablokátory, kalciové antagonisty, ACE inhibítory (inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzymu) adekvátne znižujú tlak krvi a redukujú KV morbilitu a mortalitu.
Uvedené hlavné triedy antihypertenzív sú vhodné na začatie a pokračovanie monoterapie alebo v kombinácii. Každá skupina antihypertenzív má špecifické vlastnosti a teda i výhody a nevýhody (Riečanský, 2009).
Literatúra u autoriek

O autorovi| Prof. PhDr. Ivica Gulášová, Ph. D., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., Bratislava, Mgr. Klaudia Glodová, V. interná klinika LF UK a UNB, Ružinov, Bratislava ivica.gulasova4@gmail.com

Ohodnoťte tento článek!