Edukačný proces u pacienta s diabetickou nohou

Edukácia pacienta sa pokladá za súčasť štandardnej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorú poskytujú sestry. Edukácia v ošetrovateľstve je systematický, logický, následný a plánovaný proces, pri ktorom prebiehajú vzájomne sa ovplyvňujúce činnosti – vzdelanie a učenie.

Tento proces vytvára nepretržitý cyklus, na ktorom sa podieľajú dvaja vzájomne sa ovplyvňujúci účastníci, t. j. sestra ako edukátor a edukant (pacient, rodina, komunita). Edukáciu ovplyvňujú sociálne, ekonomické a politické determinanty, ktoré určujú, aké sú v tejto oblasti očakávania vzhľadom na demografický vývoj a meniaci sa charakter poskytovaných zdravotníckych služieb. Edukácia v ošetrovateľstve je proces ovplyvňujúci správanie pacienta (rodiny) s cieľom uskutočňovať zmeny v oblasti vedomostí (kognitívnej), postojov (afektívnej) a zručností (psychomotorickej), potrebných na udržovanie, podporu a zlepšenie zdravia. V ošetrovateľskej edukácii treba rešpektovať práva a povinnosti pacienta, ktoré sú stanovené v systéme zdravotnej starostlivosti. V ošetrovateľskej praxi sa môžeme stretnúť aj s neefektívnosťou edukácie, čo je zapríčinené prekážkami u sestry, pacienta alebo v zdravotníckom systéme.
Medzi kľúčové faktory ovplyvňujúce proces edukácie v prípade pacienta patria: vek, pohlavie, aktuálny zdravotný stav, zamestnanie, dosiahnutá úroveň vzdelania, hodnotový systém, etnická príslušnosť, motivácia, postoje, sebestačnosť, potreby, inteligencia, schopnosť čítať a počúvať.
Medzi kľúčové faktory ovplyvňujúce proces edukácie v prípade sestry patria : vek, charakterové vlastnosti osobnosti, ovládanie výučbového obsahu, schopnosť empatie a asertívneho správania, pozitívny prístup, edukačné schopnosti, schopnosť účinne stanoviť a využiť metódy, formy a pomôcky edukácie, schopnosť objektívne posúdiť edukanta, správne definovať edukačnú diagnózu, dôkladne plánovať, realizovať a vyhodnotiť edukáciu. Medzi zásadné faktory prekážajúce v učení, ktoré vyplývajú z prostredia a materiálneho vybavenia, patria: nevhodné prostredie, nedostatok súkromia, nadmerný hluk, nevhodné materiálne vybavenie, nedostatok didaktických pomôcok, nedostupnosť písomných edukačných materiálov pre pacienta, atď.
Edukácia je proces, ktorý pomáha ľuďom získať zdraviu prospešné správanie v ich každodennom živote, posilňuje kompetencie a sebadôveru pacienta a rozvíjanie jeho vlastných schopností v starostlivosti o seba.

Edukačný proces

Edukačný proces vychádza z edukačných potrieb, pohotovosti a štýlu učenia. Ciele edukačného procesu sú dosiahnuté vtedy, keď dôjde k uspokojeniu a k zmenám vo vedomostiach, v zručnostiach a postojoch, čo sa odrazí v očakávanom správaní pacienta. Edukačný proces je špecifický podľa toho, v ktorej fáze ochorenia sa edukácia pacienta realizuje. Sestra skôr ako začne realizovať edukáciu pacienta, musí spolu s ním vypracovať plán edukačných stretnutí. K zefektívneniu edukácie pacientov prispieva spracovanie edukačných štandardov, ktoré môžu byť najskôr vypracované všeobecne – vo vzťahu k pacientom s istou medicínskou diagnózou, potom špecificky (tab. 1).
Pre sestru je v klinickej praxi dôležité, aby poznala a vedela aplikovať získané vedomosti z problematiky edukácie pacienta. Podľa Medzinárodného konsenzu sa tiež odporúča edukácia pacientov podľa stupňa rizika syndrómu diabetickej nohy (tab. 2).
Edukačný proces má cyklický charakter a je daný fázami edukačného procesu, ktoré na seba nadväzujú.
1. Posudzovanie – kladieme tu dôraz na zber údajov: • anamnéza terajšieho a predchádzajúceho ochorenia, • potreby na edukáciu, • pohotovosť a schopnosť k učeniu, štýl učenia, • činitele ovplyvňujúce priebeh učenia, • životný štýl, kultúra, náboženstvo, postoje, hodnoty, • profil rodiny, adekvátnosť (neadekvátnosť) rodinných funkcií, • zdroje podpory zo strany rodiny, • porozumenie súčasnej situácie rodinou, • aktuálne vedomosti o probléme. 2. Edukačná diagnostika – na základe údajov získaných edukačným posudzovaním si sestra stanoví edukačné diagnózy, ktoré sa týkajú deficitov vo vedomostiach, v zručnostiach či postojoch pacienta.

Príklady edukačných sesterských diagnóz u pacienta s diabetickou nohou

1. Nedostatočné vedomosti (00126) o prevencii vzniku diabetickej nohy v súvislosti s nedostatkom informácií, prejavujúce sa obavami z neschopnosti postarať sa o dolné končatiny.
2. Nedostatok vedomostí (00126) a zručností v starostlivosti o dolné končatiny, prejavujúci sa žiadosťou o naučenie správneho postupu ošetrovania.
3. Nedostatok vedomostí (00126) v súvislosti s výberom správnej a vhodnej obuvi, prejavujúci sa žiadosťou o informácie.
4. Nedostatok vedomostí (00126) v súvislosti s vyhýbaním sa poškodeniu, prejavujúci sa slovným vyjadrením problému.
1. Plánovanie edukácie – vychádza zo stanovenia priorít v edukácii, to znamená, o čom treba poučiť pacienta najskôr a čo bude postupne predmetom ďalšej edukácie. Od toho potom závisí, ako bude edukácia štruktúrovaná, či sa uskutoční jedna edukačná jednotka alebo bude edukácia rozdelená do viacerých jednotiek. Dôležité je zvážiť aj miesto, kde bude edukácia prebiehať. V nemocničnom prostredí je potrebné zabezpečiť intimitu pacienta. Tiež je potrebné zvážiť čas, kedy a ako dlho bude edukácia prebiehať a koľko bude účastníkov edukácie. Pri plánovaní si taktiež premyslíme výber edukačných metód a pomôcok, prípadne techniky, ktoré budeme potrebovať na edukáciu. Nesmieme zabúdať ani na vytvorenie príjemnej atmosféry, ktorá sa odvíja od vhodnej komunikácie a vytvorenia si vzťahu dôvery s pacientom (štruktúru plánovania vidíme v tab. 3).
2. Realizácia edukačného plánu – prebieha podľa fáz edukácie – motivačnej, expozičnej, fixačnej a hodnotiacej. V motivačnej fáze sa usilujeme vzbudiť záujem o problematiku a pripraviť pacientov na prijatie nových informácií. V expozičnej fáze sprostredkúvame nové informácie, demonštrujeme postupy a usilujeme sa o to, aby si pacient osvojil želané správanie. Vo fixačnej fáze upevňujeme poznatky a získané zručnosti pacienta, a to buď zadaním nejakej úlohy alebo precvičovaním určitého postupu. Vo fáze hodnotenia zisťujeme, čo sa pacient naučil, ako zvládol nácvik zručnosti, aké sú jeho názory na zmenu správania. 3. Vyhodnotenie edukácie – zisťujeme, či ciele a výsledky boli splnené, čiastočne splnené alebo neboli splnené. Na základe toho môžeme uvažovať o ukončení edukácie, pokračujúcej edukácii alebo reedukácii (v tab. 4 vidíme štruktúru realizácie 1. edukačného stretnutia).

Záver

Edukácia pacientov so syndrómom diabetickej nohy tvorí neoddeliteľnú súčasť práce sestier aj lekárov. Hlavným cieľom edukácie je pripraviť pacientov a ich rodiny tak, aby sa stali nezávislými. Ak si pacienti nemôžu zlepšiť zdravotný stav sami, usilujeme sa pomôcť im nájsť ich potenciál. Edukácia má význam tak pre pacienta, ako aj pre sestru. U pacienta zvyšuje spokojnosť, zlepšuje kvalitu života, zmenšuje úzkosť a strach, znižuje komplikácie chorôb, napomáha nezávislosti pacienta v aktivitách každodenného života, podporuje pacientov, aby sa stali aktívnymi účastníkmi v plánovaní starostlivosti o nich. Sestrám prináša edukácia benefity, ako sú dôverný vzťah s pacientom, spokojnosť s prácou, posilňuje ich autonómiu, zodpovednosť a kompetencie v praxi. Úspech sesterského úsilia v edukácii nezávisí od toho, aké množstvo informácií sa pacientovi poskytlo, ale najmä od toho, čo sa pacient naučil, čo implementoval trvalo do svojho správania.

Tab. 1 Špecifiká pre pacienta a rodinu s rizikom diabetickej nohy

Edukácia pre pacienta a rodinu s rizikom diabetickej nohy
Edukácia o:
– príčinách vzniku diabetickej nohy
– nutnosti dodržiavania liečebného režimu
– správnej realizácii zmeny liečby v súvislosti so
zistenými výsledkami selfmonitoringu
– dôležitosti správneho dodržiavania hygieny
– ošetrovaní diabetickej nohy v domácom prostredí
– vyhýbaní sa poškodeniu
– zvládnutí záťažových situácií (ochorenie, stres,
cestovanie, dovolenka
riadenie motorového vozidla)
– spôsoboch comliance diabetika a jeho
podpornýchosôb
– spôsoboch sociálnej podpory

Tab. 2 Edukácia pacientov podľa stupňa rizika syndrómu diabetickej
nohy

Kategória Charakteristika Frekvencia kontrol
0 Bez senzorickej neuropatie Jedenkrát ročne
1 Senzorická neuropatia Každých 6 mesiacov
Senzorická neuropatia
2 a známky ICHDK alebo Každé tri mesiace
deformity nôh
3 Predchádzajúce alebo amputácia ulcerácie Každý 1 až 3 mesiace

Tab. 3 Štruktúra edukačného plánu u pacienta s diabetickou nohou

EDUKAČNÝ PLÁN č. 1
Edukačná diagnóza: Nedostatočné s nedostatkom vedomosti informácií, o prevencii vzniku diabetickej nohy v súvislosti
prejavujúce sa obavami z neschopnosti postarať sa o dolné končatiny.
Téma: Starostlivosť o dolné končatiny.
Ciele edukácie: zabezpečiť starostlivosťou dostatok o dolné vedomostí končatiny u pacienta s DN v súvislosti so
popísať dennú samokontrolu dolných končatín
popísať dennú hygienu a samoošetrovanie dolných končatín
vysvetliť príznaky zápalu a tvorby defektu
dosiahnuť u pacienta pozitívny postoj k starostlivosti o dolné končatiny

Edukačné ciele a výsledné kritériá:

A) Afektívny cieľ: Pacient o dolné vyjadrí končatiny. a preukáže záujem o získanie vedomostí o starostlivosti
Výsledné kritériá:
1. Pacient verbalizuje vplyv ochorenia na jeho život.
2. Pacient zdôvodní potrebu získať vedomosti v oblasti starostlivosti
o dolné končatiny.
3. Pacient verbalizuje dôležitosť správnej starostlivosti o dolné končatiny.
4. Pacient vyjadruje potrebu získať vedomosti o možnostiach prevencie
poškodenia dolných končatín.
B) Kognitívny cieľ: Pacient má dostatočné vedomosti o starostlivosti o dolné končatiny.
Výsledné kritériá:
1. Pacient vymenuje zásady správnej starostlivosti o diabetickú nohu.
2. Pacient menuje výhody správnej starostlivosti a prevencie vzniku
defektov na dolných končatinách.
3. Pacient menuje vonkajšie faktory spôsobujúce diabetickú nohu.
4. Pacient verbalizuje dôležitosť informácií o diabetickej nohe.
C) Behaviorálny cieľ: Pacient sa aktívne zapája do edukačného procesu.
Výsledné kritériá:
1. Pacient popisuje dennú samokontrolu a hygienu dolných končatín.
2. Pacient menuje zásady starostlivosti o dolné končatiny.
3. Pacient sa zapája do diskusie.
4. Pacient pracuje s edukačným materiálom počas edukačného
stretnutia.

Tab. 4 Štruktúra 1. realizačného stretnutia u pacienta s diabetickou
nohou

Realizácia 1. edukačného stretnutia
Dátum: Forma: individuálna
Čas: 30 minút Faktory motivácia, prospievajúceho spätná väzba učenia:
Prostredie: izba pacienta, edukačná miestnosť
Metóda: výklad, vysvetľovanie, rozhovor, diskusia
Pomôcky: letáky, brožúry, príručky s danou problematikou
Štruktúra 1. edukačného stretnutia:
1. Motivácia pacienta, vysvetlenie potreby vedomostí o diabetickej
nohe.
2. Poskytnutie informácií o prevencii ochorenia.
3. Popísanie dennej hygieny, samokontroly a samoošetrovania
dolných končatín.
4. Vymenovanie vplyvov a faktorov spôsobujúcich vznik
diabetickej nohy.
5. Poskytnutie edukačného a propagačného materiálu.
6. Diskusia s pacientom o danej problematike.
7. Poskytnutie priestoru na pacientove otázky.
8. Spätná väzba, overenie pochopenia poskytnutých informácií.
Vyhodnotenie 1. edukačného stretnutia:
a) afektívny cieľ: Pacient vyjadrí záujem o získanie vedomostí
o starostlivosti o dolné končatiny – cieľ splnený.
b) kognitívny cieľ: Pacient má dostatok vedomostí o starostlivosti
o dolné končatiny – cieľ splnený.
c) behaviorálny cieľ: Pacient sa aktívne zapája do edukačného
procesu – cieľ splnený.

O autorovi| Literatúra u autoriek PhDr. Hilda Balková PhD., úsek operačných sál, Mgr. Barbora Kovaríková, Klinika cievnej chirurgie, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava

Ohodnoťte tento článek!