Manažment ošetrovateľskej starostlivosti o dieťa s epiglotitídou

Epiglotitída predstavuje najťažšiu formu akútneho bakteriálneho zápalu hrtana. Jedná sa o infekciu lokalizovanú na glotise, epiglotise a obvykle aj na aryepiglotických riasach, pharynxe a arytenoidných riasach. Epiglotitída je sporadicky sa vyskytujúci flegmonózny zápal príchlopky, často abscedujúci, ktorý spôsobuje závažnú obštrukciu dýchacích ciest. Charakteristický je rýchlym priebehom. Dieťa sa môže dostať do kritického stavu za menej ako 12 hodín. Najčastejšie sa vyskytuje vo vekovej skupine detí od 2 do 7 rokov.

Etiológia, klinický obraz a komplikácie

Etiológia: Ochorenie je spôsobené hemofilovou infekciou (Haemophylus influenzae typ B) ale bo streptokokmi (Streptococcus pyogenes). Epiglotitída postihuje hrtanovú príchlopku. Toto akútne ochorenie s veľmi rýchlou progresiou si vyžaduje hospitalizáciu dieťaťa na JIS/OAIM s možnosťou uskutočnenia intubácie, prípadne tracheostómie. Priebeh ochorenia môže byť taký rýchly, že sa obštrukcia dýchacích ciest s prejavmi dusenia môže dostaviť už za dve až päť hodín od začiatku asymptomatickej fázy.
Klinický obraz: Charakteristický je anxiózny toxický vzhľad dieťaťa, ktoré zaujíma vynútenú polohu posediačky s miernym predklonom a ľahko zaklonenou hlavou s pootvorenými ústami, z ktorých vytekajú sliny. U malých detí sa objavuje hyperpyrexia, u väčších detí sú v popredí bolesti hrdla, dysfágia (porucha prehĺtania), slinenie, inspiračný stridor, zachrípnutý hlas, opuchnutý krk, nepokoj. U menších detí býva pri hyperpyrexii prítomný meningizmus. Pri progresii ochorenia sa dostavujú príznaky respiračného zlyhávania. Dôležitý je fakt, že vyšetrenie ústnej dutiny pomocou ústnej lopatky môže viesť k náhlej a komplexnej obštrukcii dýchacích ciest s príznakmi dusenia. Preto je toto vyšetrenie kontraindikované!
Komplikácie: pneumotorax, pneumomediastínum, pneumónia, sepsa, pľúcny edém, sufokácia a zastavenie dýchania a srdca.

Diferenciálna diagnostika

Je treba vylúčiť subglotickú laryngitídu, peritonzilárny a retrofaryngeálny absces, aspiráciu cudzieho telesa, diftériu.

Pravdepodobné patogény: • prevládajúci: Haemophilus influenzae sérotyp b (90 %), • u očkovaných detí proti HIB: hemofily – ostatné sérotypy, Klebsiella pneumoniae, • vzácne: Staphylococcus aureus, Candida albicans.
Diagnostika: Diagnózu určíme na základe klinického a fyzikálneho nálezu.
Odporúčané vyšetrenia: • FW, KO+diff, CRP, • výter z horných dýchacích orgánov je prísne kontraindikovaný! • mikrobiologické vyšetrenie na stanovenie diagnózy: ster z epiglotisu (výhradne počas intubácie), hemokultúra.
Možné doplňujúce vyšetrenia: RTG krku robíme, len keď to stav pacienta dovolí. Na bočnej a predozadnej rtg snímke krku pri epiglotitíde je rozšírenie hypofaryngu, príznak palca, zhrubnuté aryepiglotické riasy.
Už pri podozrení na epiglotitídu je treba: • neagitovať dieťa zbytočným vyšetrovaním (odbery, vyšetrenie ústnou lopatkou), • dieťa ponechať v polohe v sede, eventuálne v náručí matky (v žiadnom prípade dieťa nenútiť ležať – vysoké riziko sufokácie!), • urgentne dieťa transportovať v sprievode lekára na JIS/OAIM (poloha počas transportu ako v bode 2), • ORL vyšetrenie pri lôžku dieťaťa na JIS/OAIM.
Vyšetrenie a liečba v reanimačnej sále JIS/OAIM pri ťažkej respiračnej tiesni: • vyšetrenie v prítomnosti lekára ORL a anesteziológa, • upokojenie a sedáciu pacienta robiť v polohe posediačky, • ORL vyšetrenie robiť v inhalačnej anestézii (nepoužívame myorelaxanciá), • v prípade potreby intubovať endotracheálnou kanylou o 1 mm menšou ako zodpovedá veku; uprednostňovať nazotracheálnu intubáciu; ak nemožno intubovať, robiť koniotómiu alebo tracheostómiu, • urobiť výter z epiglotisu, ak je vytvorený absces, ORL lekár urobí incíziu, • pokračovať v inhalácii zohriatej a zvlhčenej dýchacej zmesi pri spontánnom dýchaní alebo UPV, • začať podávať antibiotiká intravenózne s účinkom na Haemofilus influenzae, • extubáciu indikovať o 24–72 hodín na základe nasledujúcich kritérií: ústup edému príchlopky, únik vzduchu popri kanyle, empiricky najskôr za 24 hodín.

Vyšetrenie a liečba pri ľahkej respiračnej tiesni:

Pri ľahkom respiračnom distrese je okrem antibiotickej liečby ostatná liečba symptomatická, monitorujú sa vitálne funkcie a lokálny nález na príchlopke.

Manažment starostlivosti

Dôležité je zabezpečiť: • tiché a pokojné prostredie, vrátane hlasového pokoja, • nemeniť polohu, ktorú zaujíma samotné dieťa a nikdy neukladať dieťa do polohy v ľahu na chrbte, pretože sa hrtanová príchlopka môže „prilepiť“ na stenu hrtana a dôjde k uzavretiu dýchacích ciest.
Sestra ďalej: • pripravuje pomôcky na intubáciu a asistuje lekárovi pri intubácii, • sleduje prejavy ochorenia so zameraním na dýchanie, prejavy nepriechodnosti dýchacích ciest (nepokoj, tachypnoe, tachykardia, cyanóza), • pripravuje lieky podľa ordinácie lekára, asistuje lekárovi pri ich podávaní (parenterálne) a sleduje účinky liekov, • monitoruje fyziologické funkcie (pulz, dych, TT, TK), saturáciu kyslíka, bilanciu príjmu a výdaja tekutín, • kontinuálne sleduje stav vedomia, hlavne dynamiku zmien, • monitoruje stupeň respiračnej tiesne, venuje pozornosť starostlivosti o voľné dýchacie cesty (starostlivosť o tracheostomickú, resp. nazotracheálnu kanylu, pozor na odsávanie, ktoré je možné vykonávať iba pri intubácii dieťaťa), • pravidelne odsáva hlieny z tracheálnej rúrky, • kontroluje nazogastrickú sondu, • monitoruje farbu kože (cyanóza), cyanóza svedčí o zhoršení respiračnej tiesne, • monitoruje počas anestézie EKG, pulznú oxymetriu, neinvazívny tlak, • zvlhčuje vzduch v miestnosti, pravidelne miestnosť vetrá, • odoberá biologický materiál podľa ordinácie lekára, • znižuje telesnú teplotu farmakologicky a nefarmakologicky, • sleduje prejavy dehydratácie, • pri intubácii podáva stravu sondou resp. parenterálne, • zaistí hygienickú starostlivosť a starostlivosť o vyprázdňovanie, • pri zhoršovaní zdravotného stavu dieťaťa zabezpečí všetko potrebné na resuscitáciu, intubáciu a UPV.
Dôležitá je edukácia rodičov. Je treba informovať rodičov dieťaťa o možnosti recidívy ochorenia, ďalej o preventívnych opatreniach vzniku ochorenia (očkovanie proti hemofilom), aj o vhodných ošetrovateľských zásahoch v rámci prvej pomoci.
Literatúra u autorky

O autorovi| PhDr. Iveta Ondriová, PhD., iondriova@centrum.sk

Ohodnoťte tento článek!