Prevencia chrípky u seniorov

Chrípka je sezónne vysoko nákazlivé vírusové ochorenie s maximálnym výskytom v chladných mesiacoch, najčastejšie medzi decembrom a marcom. Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo, pričom najohrozenejšou skupinou sú malé deti, pa-cienti s chronickým respiračným alebo kardiovaskulárnym ochorením, diabetici, imunosuprimovaní pacienti, pacienti s AIDS a seniori.

U seniorov je zistený najvyšší počet úmrtí v súvislosti s chrípkou. Je nutné si uvedomiť, že úmrtie v dôsledku chrípkových komplikácií nie je ničím výnimočným, do dnešného dňa zomrelo na celom svete na chrípku viac osôb než na ochorenie AIDS.

Očkovanie

Najvýznamnejším preventívnym opatrením, ktoré pomáha znížiť počty chorých na chrípku, prípadne skrátiť dobu ochorenia a znížiť výskyt komplikácií, je očkovanie. Zaočkovanosť v slovenskej populácii je bohužiaľ veľmi nízka – pohybuje sa okolo 5 – 7 % populácie. V porovnaní s ostatnými vyspelými európskymi štátmi je to asi 3x menej. Liečba chrípky je symptomatická, k dispozícii sú aj antivirotiká, ktoré sú však podávané iba u rizikových skupín populácie. V bežnej populácii je často bežné vírusové ochorenie dýchacích ciest zamieňané za chrípku, ktorá však má odlišné príznaky. Chrípka je ochorenie s explozívnym charakterom, k prenosu dochádza kvapôčkovou infekciou (rozprávaním s prskaním, kýchaním, kašľom) alebo prostredníctvom kontaminovaných predmetov, vstupnou bránou býva sliznica nosohltana a vzácne aj očné spojivky. Inkubačná doba je 2 – 3 dni. Pri chrípke sa jedná o náhle vzniknutú vysokú horúčku (aj cez 39 °C), triašku, silnú bolesť hlavy, svalov a kĺbov, únavu, slabosť, bolesť hrdla, suchý, dráždivý kašeľ (popr. s bolesťou za hrudnou kosťou) často prechádzajúci do kašľa produktívneho, u detí sa objavuje spavosť, niekedy až s halucináciami, u dojčiat a batoliat býva prítomná nauzea a hnačka. Na rozdiel od iných vírusových infekcií nebýva u chrípky výrazná nádcha. Pri nekomplikovanom priebehu trvá chrípka 7 – 10 dní. Horúčka 38 – 41 °C býva u nekomplikovanej chrípky prítomná obvykle po dobu 3 dní, potom postupne v priebehu 2 – 3 dní klesá. Suchý kašeľ ustupuje väčšinou za 3 – 4 dni po normalizácii teploty a postupne prechádza v kašeľ vlhký s miernou expektoráciou. Ustupuje do 10 – 14 dní. Zvýšená únavnosť môže pretrvávať až mesiac.

Veľmi rizikový je vznik komplikácií, ako je zápal pľúc. Často sa pridružuje aj zápal prínosových dutín a zápal stredného ucha. Primárnou komplikáciou je vznik primárnej intersticiálnej chrípkovej pneumónie. Rozvíja sa krátko po počiatočných symptómoch ochorenia, dochádza k zhoršeniu kašľa, dýchavičnosti, cyanózy až k akútnej dychovej nedostatočnosti. Vzhľadom na to, že je tento typ pneumónie spôsobený chrípkovými vírusmi, antibiotiká nie sú indikované. Pacient musí byť ihneď hospitalizovaný a musia mu byť včasne podané protinádchové antivirotiká. Sekundárnou komplikáciou chrípky je bakteriálna superinfekcia vyvolaná najčastejšie baktériami Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae, Staphylococcus aureus a Streptococcus pyogenes, spôsobujúcimi bakteriálny zápal pľúc. Dôkladnú osvetu o dôležitosti očkovania chrípkovou vakcínou by mali vykonávať najmä praktickí lekári, ku ktorým sa pacienti s dôverou obracajú, a rovnako tak aj lekárnici. Terapia nekomplikovanej chrípky je symptomatická. Vyžaduje sa pokoj na lôžku, dostatočný príjem tekutín a vitamínu C. Zo symptomatických liečiv sa využívajú pri bolestiach hlavy, svalov a kĺbov analgetiká, pri horúčke antipyretiká, pri suchom dráždivom kašli antitusiká, pri expektorácii hlienu naopak mukolytiká, pri rozvoji bakteriálnych komplikácií sú nasadené antibiotiká. Z bežných analgetík je liekom voľby paracetamol, prípadne je možné použiť nesteroidné antiflogistiká (NSAID). Pri horúčke nad 38 °C sú indikované antipyretiká.

Chrípka je globálnym endemickým ochorením

Je veľa dôvodov, prečo je potrebné ochoreniu predchádzať, aby sa dopad na spoločnosť v čo najväčšej miere znížil. Každoročný výskyt chrípky s častými komplikáciami a nemalým počtom úmrtí oprávňuje opätovne zdôrazňovať lekárom a všetkým zdravotníckym pracovníkom, ale i laickej verejnosti možnosti prevencie vrátane očkovania. Očkovanie proti chrípke, i keď sa musí v súčasnosti každoročne opakovať, chráni pred ňou do značnej miery. U osôb vyššieho veku očkovanie proti chrípke výrazne znižuje počet komplikácií s možným smrteľným zakončením. Odporúčania pre očkovanie proti chrípke vychádzajú z epidemiologických analýz, pozorovaní a zo skúsenosti, možnosti prevencie.

Každoročne ochorie na chrípku viac ako 500 miliónov ľudí, t. j. 10 % z celosvetovej populácie, v období pandémie môže ochorieť až 50 % populácie. Chorý človek je vysoko infekčný. Imunita po prekonaní ochorenia je krátkodobá. Veľká premenlivosť vírusu a krátkodobá imunita majú preto za následok rýchle šírenie chrípkových vírusov, najmä v uzavretých a preľudnených priestoroch s nedostatočným vetraním. Každoročne sa zaznamená takmer 5 miliónov ťažko prebiehajúcich prípadov, z ktorých až 500 tisíc končí úmrtím. U oslabených osôb, osôb s chronickým respiračným alebo kardiovaskulárnym ochorením, alebo u starších ľudí ochorenie častejšie končí smrťou. Vysoká je aj úmrtnosť u osôb vo veku nad 60 rokov. Tvoria 80 – 90 % z počtu zomrelých počas chrípkových epidémií. Podľa najnovších odhadov Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb zomrie v Európskej únii každý rok v dôsledku chrípky minimálne 40 000 ľudí. Väčšina z týchto úmrtí je u starších ľudí, ktorí trpia chronickým ochorením, napr. srdcovým alebo pľúcnym.

Medzinárodné odporúčania pre očkovanie proti chrípke

Svetová zdravotnícka organizácia označila za kľúčové rizikové skupiny, ktoré môžu mať prospech z očkovania proti chrípke, starších ľudí a ľudí s chronickým ochorením, napr. srdcovým alebo pľúcnym. Tímto ľuďom hrozí najvyššie riziko úmrtia alebo závažných zdravotných problémov, ak ochorejú na chrípku. Väčšina krajín EÚ preto odporúča očkovanie proti chrípke najmä tejto populácii, ale zdôrazňuje aj dôležitosť očkovania proti chrípke pre starých ľudí žijúcich v domovoch sociálnych služieb a iných kolektívnych zariadeniach a odporúča očkovanie aj zdravotníckym zamestnancom a ľuďom, ktorí môžu byť pri svojej práci vystavení riziku nákazy. Očkovanie proti chrípke sa odporúča všeobecne pre celú populáciu, i keď sú skupiny obyvateľstva, ktorým hrozí vyššie riziko ochorenia a vyššie riziko komplikácií po chrípke.

Na Slovensku sa očkovanie odporúča vykonať v jesenných mesiacoch pred obdobím zvýšenej aktivity chrípky, môže sa však vykonať i v ďalších mesiacoch. Ak sa však očkovanie vykoná v čase zvýšenej aktivity chrípky, môže byť efektívnosť očkovania nižšia. V priemere o 10 – 14 dní po očkovaní sa vytvárajú protilátky. Rýchla imunitná odpoveď na očkovanie sa potvrdila po 7 dňoch po očkovaní u 59 % zaočkovaných.

Efektivita očkovania závisí od veku, imunitného systému očkovanej osoby, od podobnosti kmeňov vo vakcíne a cirkulujúceho kmeňa v populácii v danej sezóne. V prípade podobnosti kmeňov je efektivita očkovania u osôb mladších ako 65 rokov 70 – 90 %, u mladých zdravých dospelých je efektivita vyššia ako 90 %. U oslabených alebo starých osôb je efektivita očkovania iba 30 – 40 %, ale zvyšuje sa v prevencii hospitalizácií na 50 – 60 % a v prevencii úmrtí u starých osôb na 80 %.

O autorovi| PhDr. Iveta Ondriová PhD., PhDr. Ivana Ivanová, ondriova@unipo.sk

Ohodnoťte tento článek!