Psychická záťaž v práci operačnej sestry

Psychická záťaž je faktor práce a pracovného prostredia, zjednoteným javom pre všetky vplyvy, ktoré
pôsobia na psychiku človeka. Je tiež faktorom pôsobiacim na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracovanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia. Autori príspevku prezentujú výsledky prieskumu na psychickú záťaž operačných sestier.

Každý človek sa počas svojho osobného i pracovného života nepretržite stretáva so situáciami, ktoré svojimi požiadavkami preverujú jeho prispôsobivosť, kladú nároky na jeho psychickú zdatnosť. Činnosť kaž dého z nás nie je len pasívnou adaptáciou, ale predstavuje proces, v ktorom sme nútení neraz riešiť neprimerané úlohy, problémové, frustrujúce a stresové situácie, vyvolávajúce psychickú záťaž.

Psychická záťaž je:

• faktor práce a pracovného prostredia, • zjednoteným pojmom pre všetky vplyvy, ktoré pôsobia na psychiku človeka, • súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií, • faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracovávanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia.
Psychickú pracovnú záťaž definuje v slovenskej legislatíve vyhláška MZ č. 542/2007. Podľa tejto vyhlášky rozlišujeme 3 formy psychickej záťaže: 1. senzorickú – vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr CNS, 2. mentálnu – vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na psychické funkcie a psychické procesy, 3. emocionálnu – vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu.

Stupne psychickej záťaže

Pri akýchkoľvek predpokladaných záťažových faktoroch bude veľkosť vyvolaného psychického stavu záťaže závisieť od toho, aký veľký je rozpor medzi požiadavkami z vonkajšieho prostredia a našou pripravenosťou sa s nimi vyrovnať. Ako sa dokážeme so vzniknutou záťažou vyrovnať, ako ju budeme riešiť, bude závisieť najmä od toho, aký tlak subjektívne pociťujeme a aký význam im pripisujeme. Naše subjektívne prežívanie záťaže môže nadobudnúť rôznu veľkosť. Jednotlivé stupne záťaže môžeme charakterizovať takto: 1. stupeň – bežná záťaž – nevzniká na základe nesúladu medzi tlakom vonkajšieho prostredia a našimi možnosťami vytvárať protiklad. Zvyčajne sú pri nich nároky nám známe, spočívajú z takých úloh, s ktorými sme sa už veľakrát stretli a dokázali sme ich aj úspešne riešiť.
2. stupeň – zvýšená záťaž – viaže sa na také pracovné situácie, v ktorých nevystačíme so zaužívanými spôsobmi riešenia a reagovania. Sú pre nás nové alebo veľmi zriedka vyskytujúce, a preto ak ich máme zvládnuť, vynakladáme zvýšené úsilie. Musíme zdôrazniť, že práve zvýšená záťaž je pre náš život nevyhnutná, pretože nás posúva vpred. Núti nás rozširovať si okruh poznatkov, skúseností, pracovať na sebe a umožňuje nám zrieť.
3. stupeň – hraničná záťaž – vzniká vtedy, keď sa objavuje výrazný nesúlad medzi našou pripravenosťou a nárokmi vonkajšieho prostredia na nás. Riešiť takéto situácie môžeme len vynaložením mimoriadneho úsilia. Predpokladá ísť až na doraz, siahnuť až na dno svojich psychických rezerv. Pri tomto stupni záťaže dochádza u človeka k rôznym spôsobom správania, k výrazným fyziologickým zmenám. Avšak práve tento stupeň hraničných záťaží odhaľuje skutočnú kvalitu osobnosti človeka.
4. stupeň – extrémna záťaž – sa objavuje vtedy, keď medzi požiadavkami vonkajšieho prostredia a našimi možnosťami, potrebnými na ich zvládnutie, je obrovský rozpor. Nesúlad je taký veľký, že nie je v našich silách vyvinúť primeraný protiklad a aktívne vzdorovať. Pretrvávajúca extrémna záťaž vedie k narušeniu vzťahov so spoločenským prostredím.
Pri pretrvávaní určitého stupňa záťaže dlhý čas dochádza k vystupňovaniu záťaže. Taktiež narastaním množstva záťažových situácií v krátkom časovom rozpätí môže nastať rýchly prechod jedného stupňa záťaže do druhého, vyššieho.

Dôsledky situácií psychickej záťaže

Aj keď konflikt, stres či deprivácia sa v určitých osobnostiach svojimi prejavmi odlišujú, celý proces obnovovania psychickej rovnováhy, pri všetkých druhoch psychickej záťaže sa vyznačuje všeobecne platnými zmenami psychickej činnosti.
Aktivita psychickej činnosti sa postupne mení v troch na seba nadväzujúcich fázach: 1. fáza – sa prejavuje mobilizáciou psychických síl, 2. fáza – spočíva v riešení záťažovej situácie, 3. fáza – predstavuje buď vyrovnanie sa s psychickou záťažou a obnovením rovnováhy s prostredím, alebo zlyhanie v záťažovej situácii a podľahnutím záťažovým vplyvom.
Dĺžku trvania jednotlivých fáz podmieňuje charakter zložiek záťažovej situácie, pričom ústrednou zložkou v každej situácii psychickej záťaže je osobnosť človeka. Od štruktúry a dynamiky osobnosti a psychických predpokladov človeka závisí ako bude prebiehať aktívny proces obnovovania rovnováhy medzi jednotlivcom a prostredím.
Hlavný cieľ prieskumu je prezentovať výsledky prieskumu zameranej na psychickú záťaž operačných sestier. Čiastkové ciele sú zamerané na zisťovanie príčin foriem psychickej záťaže u operačných sestier (senzorická, mentálna, emocionálna) a zistiť a poukázať na dôsledky psychickej záťaže u operačných sestier.

Súbor respondentov a metodika prieskumu

Prieskum sme realizovali v NÚSCH, a. s., Bratislava, v roku 2012. Bol uskutočnený na vzorke 17 operačných sestier, inštrumentujúcich v odboroch: kardiochirurgia a cievna chirurgia. Respondentky boli požiadané o účasť v našom prieskume prostredníctvom vedúcej sestry operačných sál. Na získavanie údajov bola použitá metóda anonymného dotazníka, ktorý sme si sami vytvorili. Obsahoval 15 otázok (otvorené, zatvorené položky). V dotazníku sme sledovali nasledujúce údaje: vek, vzdelanie a dĺžku praxe v inštrumentovaní na operačnej sále, príčiny senzorickej, mentálne a emocionálnej záťaže u operačných sestier. Zisťovali sme tiež aj to, čo sa môže dostaviť, ako dôsledok psychickej záťaže. Získané údaje boli zaznamenané do programu MS Excel, na štatistické spracovanie údajov sme použili program SPSS.

Analýza výsledkov

Operačné sestry zúčastňujúce sa prieskumu boli vo veku od 27 do 53 rokov, mali VŠ vzdelanie a špecializáciu v odbore. Dĺžka odbornej praxe v inštrumentovaní na operačnej sále bola nasledovná: 3 operačné sestry vykonáva dĺžku praxe do 10 rokov, 4 operačné sestry od 11 – 15 rokov, 5 operačných sestier od 16 – 20 rokov, 5 operačných sestier inštrumentuje na operačnej sále viac ako 21 rokov praxe.
Senzorická záťaž: senzorická záťaž pri práci operačných sestier tvorí náročnosť práce na zmyslové orgány, najmä zrak a sluch, nepriaznivé klimatické podmienky a ergonomickú pracovnú polohu. Operačné sestry pri zraku uvádzajú: nároky na adaptáciu zraku pri striedaní pohľadu, nároky na akomodáciu (pri dlhej fixácii pohľadu na blízke predmety), umelé osvetlenie.
Mentálna záťaž: operačné sestry uviedli ako najčastejšie znaky tieto: práca pod časovým tlakom, práca vo vnútenom pracovnom tempe, krátky časový limit na realizáciu, vplyvy narušujúce sústredenie (hluk, vyrušovanie, časté vyzváňanie telefónu).
Emocionálna záťaž: operačné sestry uvádzajú tieto emočné znaky: prežívanie napätia a stresu, prítomnosť strachu a smútku, prežívanie bezmocnosti a beznádeje, strata nadšenia, bezmocnosť pri riešení problémov, strata sebaovládania, strata záujmu niečo riešiť, hmotná zodpovednosť, pocit nedostatku uznania.
V súvislosti s dĺžkou praxe operačné sestry uvádzali prítomnosť bezmocnosti do 6–10 rokov (47 %), 11–15 rokov (41 %), 16–20 rokov (38 %), 21 a viac rokov 42 %. Stratu sebaovládania uvádzajú sestry nasledovne: 6–10 rokov (41 %), 11–15 rokov (39 %), 16–20 rokov (30 %), 21 a viac rokov (30 %). Prežívanie napätia a stresu uviedlo z celkového počtu respondentov 70 % operačných sestier, hmotnú zodpovednosť 90 %, intenzitu práce a časový tlak 75 % operačných sestier. Pracovné prostredie a práca je dôležitým aspektom každého z nás, veď najviac času prežívame v práci. Operačné sestry ako najčastejšie negatívne a rizikové faktory pracovného prostredia považujú tieto: väčší počet operačných výkonov (87 %), zlé medziľudsaké vzťahy (73 %), nevhodné stravovacie podmienky (80 %), presúvanie činností lekára na sestru (60 %), nevhodný režim prestávok (50 %), pôsobenie rušivých vplyvov počas pracovnej činnosti (50 %).
Operačné sestry za najzávažnejšie dôsledky výkonu svojej profesie a psychickej záťaže považujú tieto: zrakové ťažkosti (únava, tlak v očiach, pálenie očí, začervenané oči, slzenie očí), bolesti krčnej chrbtice a chrbta, celková únava, srdcovo – cievne ťažkosti, gynekologické problémy. Ako ďalšie z dôvodov psychickej záťaže uvádzajú aj: pracovnú nespokojnosť, poruchy prispôsobenia, poruchy koncentrácie pozornosti, diskomfort, užívanie liekov.

Záver

Pracovné prostredie a práca sa na operačných sálach počas posledných niekoľkých rokov zmenila. Moderná technológia prináša so sebou nové druhy činností a zvýšená pracovná záťaž patrí medzi stresové faktory. V momente, keď naše nároky na sebe samom prekročia mieru toho, čo dokážeme zvládnuť, zažívame stres. Mnohé z nás sú trvale vystavené veľkému množstvu vonkajších rušivých vplyvov. K tomu sa ešte pridáva skutočnosť, že sa učíme ovládať nové technológie viac menej za pochodu, v čo najkratšom čase. A všetky tieto vplyvy patria medzi stresory pre vznik psychickej záťaže. V pracovnej činnosti operačných sestier je stres viac – menej dennodennou záležitosťou a je na samotnej sestre, akými prostriedkami sa na očakávaný stres pripraví a ako ju zvládne. Literatúra u autoriek

PhDr. Hilda Balková Ph. D., Mgr. Miroslava Hauptvogelová, ÚOS, NÚSCH, a. s., Bratislava, hilda.balkova@post.sk

Ohodnoťte tento článek!