Psychologicko-etické aspekty bolesti a utrpenia

Bolesť predstavuje nepríjemný zážitok pre každého človeka. Individuálne špecifiká vo vzťahu k bolesti sú osobitným fenoménom, ktorý je nevyhnutné akceptovať v psychologickom a etickom kontexte.

Bolesť súvisí s poškodením tkaniva. Je vždy subjektívna, ide o veľmi nepríjemný pocit. Jej pôvodcom je nervový systém a mozgová kôra.

Akútna a chronická bolesť

Akútna bolesť môže trvať len niekoľko sekúnd, býva spôsobená úrazom, chorobou či operáciou, pôsobí na človeka stresujúco a vyplavuje stresové hormóny. Neovplyvňuje výraznejším spôsobom kvalitu života chorého, ale vyžaduje si individuálny prístup s akceptáciou vekových osobitostí, pretože zvlášť detskí pacienti sú citliví aj na krátkodobú bolesť.
Chronická bolesť predstavuje v súčasnosti veľký problém. Ide o životný pocit, ktorý ovplyvňuje myslenie, náladu i správanie a môže viesť k sociálnej izolácii, obmedzenej pohyblivosti ako aj závislosti od liekov. Optimálna liečba spočíva v multidisciplinárnom prístupe s využitím všetkých dostupných možností. Nezastupiteľné miesto má však ľudský prístup k pacientovi, jeho pochopenie a motivovanie pacienta k spoločnému úsiliu vyliečiť chronickú bolesť alebo ju zmierniť natoľko, aby bola kvalita života uspokojivá.

S bolesťou sa stretávame po celý život, od narodenia až po smrť. Zvyčajne má signálnu úlohu, keď upozorňuje na nebezpečenstvo. Ak trvá aj po odstránení príčiny, potom sa stáva samotným syndrómom – teda bolesťou chronickou. Hodnotenie intenzity bolesti nie je jednoduchá záležitosť. Bolesť sa nedá merať. Inak cítia bolesť muži, inak ženy, inak deti. Intenzita bolesti sa odvíja od miernej cez strednú, silnú až po neznesiteľnú bolesť.

Bolesť ovplyvňuje život

Život človeka mení viac bolesť chronická než akútna. Tá ovplyvňuje všetky stránky života človeka. Týka sa najmä emocionálnych prejavov (úzkosť, depresia). Sociálnoekonomické problémy vyplývajúce z bolesti zahŕňajú zmenu osobnosti, problémy so zabezpečením rodiny, rozpad rodiny, stratu priateľov. Dôsledkom bolesti, najmä bolesti spojenej s vážnym ochorením, sú aj existenčné obavy, ktoré sa týkajú strachu z priebehu ochorenia, všeobecnej neistoty, strachu zo smrti. V modernej medicíne vychádzajúcej z komunikácie medzi lekárom a pacientom sa stáva samozrejmosťou informovaný súhlas pacienta s diagnostikou a navrhovanou terapiou. Informovaný súhlas dáva pacientovi možnosť odmietnuť liečbu, ktorú si nepraje. Lekár má povinnosť odmietnuť z medicínskych a právnych dôvodov postup, ktorý odporuje správnej klinickej praxi. Všetci lekári, nielen špecialisti na liečbu bolesti, by si mali uvedomiť, že pacient má základné ľudské právo netrpieť bolesťou, z čoho vyplýva právo na včasnú a odbornú liečbu bolesti. Pacient má právo na takú úľavu a zmiernenie bolesti, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich.

Deklarácia IASP (International Association for the Study of Pain) o právach pacientov na adekvátnu liečbu bolesti zhŕňa tieto práva do jednotlivých zásad. Osoby, ktoré sa starajú o pacientov trpiacich bolesťou, by mali mať multidisciplinárny rozhľad. Musia si uvedomovať zložitú povahu bolesti u jednotlivých pacientov, ako aj skutočnosť, že bolesť sa účinne zmierni len za predpokladu, že liečba alebo kombinácia liečebných metód sa zameriava na zvládanie všetkých faktorov ovplyvňujúcich bolesť. Liečba bolesti sestrou sa skladá z nezávislých i kooperatívnych činností. Neinvazívne postupy sa môžu robiť nezávisle ako ošetrovateľské výkony, no podávanie analgetík je dovolené len po ordinácii lekára. Pre pacienta s bolesťami je najvhodnejšia kombinácia terapeutických stratégií. Jednotlivé postupy sa overujú a menia dovtedy, kým pacient nepocíti zmiernenie bolesti.

Zásady ošetrovateľského prístupu k chorému s bolesťou

• Vnímať vážne sťažnosti chorého, aktívne načúvať, dať chorému najavo, že máme

pre neho čas, že nám záleží na tom, aby sa s nami podelil o svoju bolesť.
• Nechať chorého popísať vlastnými slovami, aká bolesť ho trápi. Taktne klásť doplňujúce otázky na vytvorenie presného obrazu pacientovej bolesti.
• Nehovoriť chorému, že „takto ho to nemôže predsa bolieť“.
• Nepridávať vlastné možnosti, pokiaľ sa nás na to nikto nepýta.
• Využívať všetky svoje vedomosti a skúsenosti k utíšeniu bolesti, mnohokrát pomôže „obyčajný“ obklad.
• Vyžadovať aktívnu účasť chorého pri potlačovaní bolesti, spoluprácu s rodinou.
• Pomáhať chorému vo vyhľadávaní zamerania pozornosti iným smerom.
• Ponúknuť chorému relaxačné techniky, snažiť sa o celkové upokojenie, než budú

podané analgetiká.
• Nepodávať lieky rutinným spôsobom, ale podľa individuálneho prežívania bolesti

a po zhodnotení pacientovej tolerancie bolesti.
• Zamerať sa na problém vzťahov (kladný vzťah a vzťah s porozumením medzi pacientom a personálom napomáha liečbe bolesti) a na problém komunikácie (nadviazať zrozumiteľnú a pre obe strany akceptovateľnú komunikáciu).

Liečenie bolesti – zložitý problém

V liečbe bolesti sa vyžaduje spolupráca lekára a sestry. Etické princípy liečby a ošetrovania pacientov s bolesťou sú v mnohom totožné s princípmi biologických a humanitných disciplín, v ktorých kľúčové postavenie zaujímajú: • beneficiencia – zodpovednosť lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov za to, že pacient bude mať z ich rozhodnutia o spôsobe liečby a metódach jej aplikácie prospech, • nonmaleficiencia – zodpovednosť za to, aby liečbou nebolo chorému ublížené, • autonómia – vyžaduje rešpektovanie rozhodnutí pacienta na základe jeho informovanosti a slobodnej voľby. V situácii, keď ide o mentálne nekompetentného pacienta (dieťa, vybrané skupiny duševných ochorení, stavy bezvedomia) je oprávnený princíp paternalizmu, kedy v plnej miere za chorého rozhoduje lekár, • spravodlivosť – poskytnúť všetkým chorým primeranú, kvalitnú liečebnú

a ošetrovateľskú starostlivosť vo vzťahu k zvládaniu bolesti, • rešpektovanie hodnôt života – tento princíp vyžaduje chrániť život a jeho ľudskú podobu, mať úctu k ľudskému životu vo všetkých situáciách. Ide o zabezpečenie čo najplnohodnotnejšieho života a ľudského blaha – všetkým, ktorí sú na liečbu bolesti odkázaní – a o profesionálne zvládnutie liečebnej a ošetrovateľskej starostlivosti tak, aby nevedomosť a neschopnosť neboli príčinou nerešpektovania vysokej hodnoty ľudského života (Haškovcová, 2002).

Utrpenie v živote človeka

Utrpenie je psychologický pojem, ktorý úzko súvisí s prežívaním bolesti alebo iným fyzickým postihnutím. Spája sa so situáciami, ktoré človeka nejakým spôsobom obmedzujú, ohrozujú, znepríjemňujú mu život, ktoré hlboko emocionálne

prežíva, usiluje sa ich racionálne vysvetľovať, zdôvodňovať a prisudzovať im určitý význam. Dôležitým predpokladom správneho prístupu zdravotníckych pracovníkov k pacientovi prežívajúcemu bolesť a utrpenie je poznanie príčin, foriem a prejavov utrpenia a hľadanie spôsobov ich zmierňovania. Utrpenie nerobí človeka samo osebe lepším, mravným, ale je možnosťou, ktorá viac ako iné prispieva k osobnostným premenám.

Príčiny, prejavy a formy utrpenia

Príčiny, prejavy a formy ľudského utrpenia možno analyzovať a charakterizovať z dvoch hľadísk: 1. objektívne – v určitom kultúrnom a sociálnom kontexte ide o posun k horšiemu, úbytok alebo zbavenie človeka nejakého dobra (slasti, priaznivých podmienok alebo hodnôt, lásky, priateľstva, nádeje…), nedostatočné podmienky na uspokojenie alebo nevyhnutnosť odložiť saturáciu potrieb, ich frustrácia, deprivácia či diskomfort; 2. subjektívne – so zreteľom na individuálne rozdiely a rôznorodosť hodnotových postojov aj v rámci jednej kultúry prežívajú rôzni jednotlivci rovnakú situáciu nerovnako. Utrpenie má teda aj subjektívnu stránku, ktorá je prejavom individuálnej skúsenosti s týmito zmenami, ich prežívaním, vyrovnávaním sa s nimi. Tento aspekt je v porovnaní s objektívnymi podmienkami a príčinami dôležitejší, pretože človek nie je na rozdiel od iných živočíchov odkázaný na pasívne prispôsobovanie sa situácii alebo prostrediu. Je totiž bytosťou otvorenou svetu, disponovanou hľadať význam aj v nepriaznivých situáciách, prekonávať ich a pripisovať im osobný zmysel. Veľkosť či hĺbka utrpenia človeka závisí nielen od objektívnych škôd, ale predovšetkým od ich poznania a zhodnotenia významu pre ďalší život. Etická povinnosť zmierniť alebo odstrániť bolesť a utrpenie je podstatou efektívnej a vysoko humánnej ošetrovateľskej starostlivosti. Utrpenie je psychologický pojem, ktorý úzko súvisí s prežívaním bolesti alebo iným fyzickým postihnutím. Spája sa so situáciami, ktoré človeka nejakým spôsobom obmedzujú, ohrozujú, znepríjemňujú mu život, ktoré hlboko emocionálne prežíva, usiluje sa ich racionálne vysvetľovať, zdôvodňovať a prisudzovať im určitý význam.

Dôležitým predpokladom správneho prístupu sestry k pacientovi prežívajúcemu bolesť a utrpenie je poznanie príčin, foriem a prejavov utrpenia a hľadania spôsobov ich zmierňovania. Pomôcť vyrovnať sa pacientovi s týmto problémom môžeme len vtedy, ak chápeme vlastný význam a zmysel utrpenia. Význam utrpenia spočíva v tom, že na základe poznávania súvislostí a vnútorného prežívania utrpenia, vlastného i cudzieho, sa človek učí, že je bytosťou relatívne ohraničenou časom a vonkajšími podmienkami, závislou od pomoci iných ľudí, a tým sa otupuje egoizmus a vedomie vlastnej výlučnosti. Utrpenie zároveň dáva človeku možnosť byť bytosťou schopnou pomáhať, stávať sa niekým blízkym, blížnym, ľudsky významným. Poznávanie utrpenia je dôležitou podmienkou rozvíjania empatie sestry. Pacientom s bolesťou a utrpením musia lekári a sestry venovať osobitnú pozornosť. Ide predovšetkým o elimináciu nepríjemných vnemov a takisto snahu o zapojenie pacienta do normálneho života v takej miere, ako mu to dovoľuje jeho základné ochorenie. Pacientova psychika je narušená bolesťou, preto je nervóznejší a najmä znechutený z neúspešných pokusov o liečbu. Poskytovatelia starostlivosti musia vedieť, že otvorená komunikácia s chorým pomáha prežiť život bez strachu a úzkosti. Je potrebné pravidelne posudzovať poskytovanú úľavu od bolesti, pretože podoba bolesti sa môže meniť.
Aj vo vzťahu k ľuďom prežívajúcim utrpenie a trpiacim bolesťou má zdravotnícky profesionál uplatňovať morálne hodnoty. Profesionálne hodnoty sú vyjadrené v odbornosti a empatii. Zdravotnícka etika je zameraná na odbornú vysokokvalifikovanú starostlivosť, kde dobro pacienta možno považovať za najvyšší cieľ.

O autorovi| Katedra ošetrovateľstva Fakulty zdravotníckych odborov PU v Prešove, iondriova@centrum.sk

Ohodnoťte tento článek!