„Váha“ informovaného súhlasu …nech informovaný súhlas nie je len fraška

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa deje v interakcii zdravotníckeho pracovníka a pacienta. Pacient veľakrát nerozumie svojmu zdravotnému stavu, ani rizikám, ktoré hrozia v prípade nevykonania zákroku navrhovaného zdravotníckym pracovníkom. Zdravotnícky pracovník je preto povinný vopred a zrozumiteľne poučiť pacienta o povahe zákroku a dôvodoch jeho indikácie a vykonať zákrok až na základe súhlasu pacienta. „Dobrá komunikácia je veľký efekt pri minimálnych nákladoch.“ (Véghová, 2011)

Aká je váha informovaného súhlasu? Že by 5 gramov?

Zdravotná starostlivosť je poskytovaná v zložitom systéme zdravotníckych zariadení a je nutné sa preto riadiť určenými definovanými kritériami. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa deje v interakcii zdravotníckeho pracovníka a pacienta, ktorý väčšinou nerozumie svojmu zdravotnému stavu, ani hroziacim rizikám v prípade nevykonania určitého zákroku navrhovaného zdravotníckym pracovníkom. Zdravotnícky pracovník je preto povinný vopred a zrozumiteľne poučiť pacienta o povahe zákroku a dôvodoch jeho indikácie a zákrok vykonať až na základe súhlasu pacienta.
Informovaný súhlas je súčasťou zdravotnej dokumentácie a nemá byť len formalitou, listom navyše v chorobopise!
Za základný právny predpis možno vzhľadom na posudzovanú problematiku považovať Základný zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Gumán, 2013).
Ruka v ruke s daným zákonom sa kladie veľký dôraz na práva pacienta. Potreba práv pacientov nepriamo vyplynula z dvoch okolností – zo zraniteľnosti pacienta v čase choroby a zo zložitosti vzťahov v prostredí, kde sa zdravotná starostlivosť poskytuje (vzťahy zdravotníckych pracovníkov a pacienta i vzťahy zdravotníckych pracovníkov navzájom).
Jedno z práv pacientov ustanovuje, že pacient má právo na informácie o svojej chorobe a liečbe. V ustanovení § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) je informovaný súhlas definovaný nasledovne: „Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.“ Aj podľa Gulášovej „neustály nárast techniky a zvyšovanie počtu nových informácií v medicíne a v ošetrovateľstve majú vplyv i na vzťah lekára, sestry a pacienta – ten stráca svoj pôvodný význam a je čoraz viac závislý od prístrojov“. Jedným z najdôležitejších etických princípov, ktorý postupne nachádza svoje uplatnenie v novom vzťahu je práve informovaný súhlas (Gulášová, 2009).
Poučenie a informovaný súhlas je témou mnohých diskusií a v aplikačnej praxi spôsobuje veľa problémov. Je pravdou, že právna úprava nie je ideálna, no faktom zostáva, že niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti správnu aplikáciu poučenia a najmä informovaného súhlasu tak celkom nedoceňujú (Doktor, 2013).
Základné atribúty v spôsobe informovania sú zrozumiteľnosť vyjadrovania sa a dostatočný časový priestor s nutnosťou spätnej väzby. Pýtajme sa pacienta, či porozumel vypovedanému.
Poučenie vykoná lekár, sestra či iný zdravotnícky pracovník. Každý účastník vykonáva poučenie pacienta vychádzajúce z jeho kompetencií, so zreteľom na pacientovu psychickú, duševnú, duchovnú a fyzickú zrelosť. Je nutná jednotnosť postupov všetkých ošetrujúcich osôb (jednotnosť vypovedaného zo strany lekára aj sestry). V určitých situáciách môže nastať stav, napr. u onkologických pacientov, kedy sa využíva terapeutická výsada dočasného zamlčania niektorých údajov, ale je dôležité vyhýbať sa otvorenému klamstvu. Nenarušíme tým dôveru pacienta v zdravotnícky personál. Niekedy pacienti prejavia želanie nebyť informovaní. Toto rozhodnutie treba vždy rešpektovať.
Úloha sestry vyplýva z jej rolí: * rola sestry ako ochrankyne práv pacienta, * rola sestry ako advokátky pacienta v procese poskytovania primeranej a kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti (Gulášová, 2009).
Kto podpisuje informovaný súhlas: * pacient, * zákonný zástupca, * opatrovník.
Podľa § 6 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti dáva informovaný súhlas osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. Ak ide o osobu nespôsobilú na právne úkony, tak súhlas udeľuje jej zákonný zástupca (u detí, seniorov, u osôb zbavených svojprávnosti na dané úkony -musí sa preukázať rozhodnutím súdu). Vždy v zmysle ochrany života a zdravia.

Avšak môžeme sa stretnúť so zaujímavými prípadmi…

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti adresátovi, ktorým je nespôsobilý pacient, môžu nastať štyri druhy situácií: * všetky zainteresované strany (pacient, zákonný zástupca, poskytovateľ) považujú zákrok za potrebný, * o potrebnosti zákroku existuje rozpor v názore zákonného zástupcu a poskytovateľa (zákonný zástupca odmieta udeliť súhlas, poskytovateľ je názoru, že tento postoj poškodzuje záujem pacienta – táto situácia môže byť aj obrátená), * o potrebnosti zákroku existuje rozpor v názore zákonného zástupcu a zastúpeného (zákonný zástupca odmieta udeliť súhlas, nespôsobilý pacient naopak so zákrokom súhlasí – táto situácia môže byť aj obrátená), * kombinácia vyššie uvedených rozporov s pridaním možného rozporu medzi zákonnými zástupcami (v prípade manželov, ktorí sú rodičmi dieťaťa).
Napr.: …záujem dieťaťa na zachovaní zdravia a života (právo na život) prevažuje nad právom rodiča rozhodovať o svojom dieťati… (Humeník, 2011).
Máme teda dva druhy sta no -viska: * Pozitívny reverz – súhlasné stanovisko a podpis informovaného súhlasu.
Negatívny reverz – nesúhlasné stanovisko a podpis nesúhlasu. Výkon bez povolenia: zákon o zdravotnej starostlivosti v § 6 ods. 8 taxatívne vymenúva prípady, kedy existencia informovaného súhlasu nie je potrebná. Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade: * neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale možno ho predpokladať (podanie prvej pomoci a následná operácia osoby, ktorá dostane na ulici napr. infarkt myokardu), * ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, t. j. v zmysle § 73 a § 74 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v z. n. p., pričom takéto ochranné liečenie poskytuje spoločnosti ochranu pred nebezpečnými, duševne chorými osobami alebo osobami závislými od návykových látok, ktorým sa poskytuje odborná zdravotná starostlivosť, ktorej výsledkom by malo byť vyliečenie pacienta a jeho zaradenie do normálneho života, * ústavnej zdravotnej starostlivosti za predpokladu, že ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, * ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo taktiež ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (Palušková, 2013).

Záver

Podstata informovaného súhlasu zostáva v praxi veľakrát nenaplnená. Informovaný súhlas je podpísaný a založený v zdravotnej dokumentácii, ale pacient ani nevie, čo podpísal, nebol informovaný ani poučený. Zdravotnícki pracovníci by pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemali zabúdať na etický princíp autonómie pacienta a jeho práva rešpektovať (Šebeková, 2011). Len sestra, ktorá sa zaoberá problematikou uplatňovania, realizácie a informovanosti aj v oblasti práv pacientov, vie vysoko profesionálne hájiť pacientove práva, a to aj tie, o ktorých on sám nevie. Aj toto je podstatným znakom humánnosti povolania sestry (Gulášová, 2009). Literatúra u autorky

O autorovi| Etela Simonová, dipl. s., Neurologické oddelenie, Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a. s., člen holdingu Svet zdravia, a. s.

Ohodnoťte tento článek!