Vybrané aspekty kvality života chorých s chronickou ranou

Pod chronickou ranou rozumieme sekundárne sa hojacu ranu, ktorá aj napriek adekvátnej terapii nevykazuje po dobu 6 až 9 týždňov tendenciu správne sa hojiť. V kontexte komplexného ponímania problematiky chronických rán je nevyhnutné zamerať pozornosť na vybrané aspekty kvality života pacientov.

Život s chronickou ranou

Príčinou vzniku chronickej rany môže byť infekcia, vplyv pridružených ochorení, mikrotraumatizácia kožného povrchu alebo prehĺbenie kožnej nekrózy. Medzi najčastejšie druhy chronických rán zaraďujeme žilové vredy predkolenia, arteriálne kožné vredy, dekubity a neuropatické kožné vredy ako dôsledok ochorenia diabetes melitus. V posledných rokoch sa vedomosti o hojení rán významne zlepšili (Fricová, 2009). Moderná medicína a ošetrovateľstvo apeluje na nutnosť celkovej liečby a starostlivosti o pacienta a na individuálny prístup k liečbe chronickej rany. Chronická rana negatívne ovplyvňuje kvalitu života chorého, problémom je bolestivosť, sekrécia, nepríjemný zápach, nutnosť odborného ošetrovania, alebo aj zlý vzhľad miesta, kde sa rana nachádza. Otvorený vstup do rany ohrozuje chorého vznikom infekčných komplikácií. Všetky tieto atribúty vedú k eliminácii až strate sociálneho kontaktu chorého, čo významným spôsobom modifikuje jeho sebakoncepciu a sebaúctu. Chorého je potrebné vnímať ako holistickú bytosť a komplexne zhodnotiť všetky faktory ovplyvňujúce proces hojenia rán.
Každá spoločnosť si v rámci svojej kultúry stanovuje určitý ideál, ktorý zodpovedá jej potrebám a ideovým základom. Z neho sú potom odvodené normy toho, čo je dobré a „normálne“, a naopak i toho, čo je neprijateľné či nevhodné. Odlišnosť jedinca od prototypu „normality“ vnímajú ostatní ako určitý druh ohrozenia a majú tendenciu sa od tejto osoby dištancovať. Ideál vytvorený spoločnosťou zahrnuje i estetické kritériá, tie však osoby napríklad so psoriázou nespĺňajú, čím sa znižujú šance ich prijatia a plnej akceptácie zo strany okolia. Zároveň klesá ich sociálny status a nadviazanie uspokojivého kontaktu sa stáva problematickým. V neposlednom rade treba spomenúť aj skutočnosť, že okolie pociťuje voči postihnutým odpor a obáva sa možnej nákazy, čím sa pacientov handicap postupne zväčšuje a odráža v jeho zmenenom prežívaní a správaní. Vzhľad kože postihnutej chronickou ranou máva niekedy negatívny vplyv aj na sexuálny život. Niektorí jedinci majú s ochorením ale i pozitívne skúsenosti. Tu môžeme uviesť napríklad ochranu jednotlivca, empatiu, súcit, zníženie nárokov na jedinca v oblasti zamestnania i v osobnom živote. Jedná sa o reakcie ľudí, ktorí sú tiež stigmatizovaní. Majú teda osobnú skúsenosť a vedia, čo so sebou stigmatizácia prináša. Títo ľudia môžu postihnutým jedincom pomôcť. Chorý sa im môže posťažovať, nájsť u nich útechu, morálnu podporu a podobne. Chorého zväčša podporuje i rodina, ale môže ho rovnako tak aj izolovať, čo potom vedie k zníženiu kvality života nielen jednotlivca, ale aj celej rodiny. Deje sa to vtedy, ak sa rodina snaží v určitých situáciách jedinca zastupovať a nevedomky tak spôsobí sociálnu izoláciu nielen chorého člena rodiny, ale i rodiny ako celku. Tu pozitívne pôsobí rodinná terapia, kedy sa problém prenesie na celú rodinu a nielen na postihnutého jedinca.

Dôležitú úlohu hrá rodina

Členovia rodiny by sa mali naučiť citlivo reagovať jeden na druhého. Niektoré druhy psychických problémov možno síce ľahko skrývať, ale i tak hrajú nezanedbateľnú úlohu vo vzťahoch či so známymi, či s cudzími ľuďmi. Vplyv stigmatizácie je potom zrejmý najmä vo vzťahu k intímne blízkym. Partner či partnerka sú veľmi dôležití pri zvládaní vzniknutej sociálnej situácie. Partner postihnutého jedinca má tzv. prepožičané stigma, môže pôsobiť aj ako ochranca stigmatizovaného. V takomto partnerstve často dochádza k zmene rolí. Ak bol chorý partner v premorbídnom období dominantný, dostáva sa potom zväčša do úlohy submisivného. Dominanciu tak musí prevziať ten druhý. Mnoho partnerstiev sa vďaka ochoreniu môže zmeniť k lepšiemu. Manželia sú si bližší, sú súdržnejší. Veľmi často však choroba pôsobí naopak ako fenomén devalvujúci partnerské vzťahy.
So vznikom akejkoľvek rany je spájaná bolesť, jej intenzitu hodnotíme najlepšie pomocou vizuálnej analógovej škály (VAS). Intenzitu bolesti zaznamenávame a vyhodnocujeme účinok analgetík, priloženého krytia, nájdenie vhodnej úľavovej polohy či ďalších faktorov. Chorí s nehojacou sa ranou trpia chronickou bolesťou, ktorá môže byť sprevádzaná atakmi akútnej bolesti, objavujúcej sa pri preväzoch rany (Pospíšilová, 2005). V procese hojenia má bolesť obzvlášť škodlivý efekt. Jej následkom dochádza k zvýšeniu krvného tlaku a hladiny stresových hormónov, vrátane kortizolu, a tým k negatívnemu ovplyvneniu procesu hojenia rany. Priebeh chronickej bolesti je cyklický, často sa zhoršuje, namiesto toho, aby sa zlepšovala a koniec nemožno predvídať. Autonómny nervový systém sa adaptuje a objektívne príznaky chýbajú. Ak bolesť zostáva nekontrolovaná, stáva sa zmyslom pacientovho života (Hakl, 2009). Bez ohľadu na to, či je príčina známa alebo ide o bolesť bez organickej podstaty, chronická bolesť prestáva byť symptómom ochorenia a stáva sa samostatnou chorobou, t. j. chorobou chronickej bolesti. Je jednoznačne škodlivá – maldýnia. Ak trvá neúmerne dlho a jej intenzita má stúpajúci trend, pacienti upadajú do stavu bezmocnosti, beznádeje, až zúfalstva. Vyvoláva to závažné psychické reakcie, ako sú: depresia, úzkosť, strach, hypochondrické sebapozorovanie, hnev, sebaobviňovanie či pocit viny vychádzajúci zo strany okolia. U mnohých dochádza k zhoršeniu zdravotného stavu pre poruchy spánku, k nechutenstvu a nadmernému užívaniu liekov (Gulášová, 2006). Chronická bolesť strednej až vysokej intenzity limituje rozsah denných aktivít a má tak i sociálny dopad, má nejasnú prognózu a znamená veľkú záťaž pre pacienta i jeho rodinu.
Chronická bolesť má negatívny dopad na každodenný život jedinca. Zasahuje do oblasti fyzickej, psychickej a sociálnej. Znižuje schopnosť vykonávať denné aktivity, pohyb je obmedzený, odkázanosť na pomoc druhých sa stupňuje, zmenené je správanie a myslenie chorého, ovplyvnené sú aj medziľudské vzťahy, čo vedie k sociálnej izolácii (Bratská, 2004). Následne môže dôjsť k strate zamestnania, a tým aj k ekonomickej závislosti. Prežívanie chronickej bolesti negatívne pôsobí nielen na postihnutého jedinca, ale aj na život celej rodiny, preto je nevyhnutné zaoberať sa kvalitou života chorého v širšom kontexte.

Záver

Chronická rana predstavuje závažný fyzický problém s významným dopadom na kvalitu života chorého. Dôslednou diagnostikou, terapiou a správne zvoleným manažmentom ošetrovateľských postupov možno dosiahnuť zlepšenie celkového stavu chorého.
Literatúra u autoriek

O autorovi| PhDr. Iveta Ondriová, Ph. D., PhDr. Anna Hudáková, Ph. D., iveta.ondriova@unipo.sk

Ohodnoťte tento článek!