Využitie canisterapie u detí s viacnásobným postihnutím

Povaha niektorých zvierat, ich vzhľad, správanie majú žiaduci vplyv hlavne na psychickú pohodu jedinca. Canisterapia je pomerne nová forma terapie, pri ktorej sa využíva pozitívne pôsobenie psa na celkové zdravie človeka.

Viacnásobné postihnutie je závažný stav jedinca sprevádzaný mnohými problémami v oblasti somatickej, psychickej, kognitívnej, vývinovej, sociálnej. Aplikovaním terapií, špeciálnych prístupov, je možné u ľudí s viacnásobným postihnutím dosiahnuť aspoň určitú mieru samostatnosti, a tým prispieť k zlepšeniu ich sociálneho postavenia. Kombinované alebo združené postihnutia sa charakterizujú ako široká škála nedostatkov, ktoré plynulo prechádzajú od priemerných nedostatkov v rôznych funkčných oblastiach k podpriemerným až k závažným ťažkostiam. Pojem ťažké postihnutie charakterizuje dieťa postihnuté súčasne dvoma alebo viacerými na sebe nezávislými druhmi postihnutia.

Vytvoriť správne podmienky

V súčasnosti sa dá pre osoby s viacnásobným postihnutím urobiť veľa. Ak je intervencia zahájená včas, tak títo jedinci môžu pomocou tréningu, fyzioterapie a špeciálnej pedagogickej podpory znovu získať pohyblivosť, väčšiu sebestačnosť a predchádzať sekundárnym postihnutiam. V prvom rade by pre osoby s postihnutím mali byť vytvorené správne podmienky pre správny vývin, vzdelávanie, pre čo najväčšiu mieru samostatnosti. Ide o tieto podmienky vzdelávania: • bezbariérový vstup aj interiér školy, • vhodné didaktické pomôcky, • pomôcky na kreslenie a písanie s presným ergonomickým tvarom, ktoré uľahčujú
rozvoj grafomotoriky a pomáhajú prekonať problémy pri písaní, • ďalej sú to pomôcky na rozvoj manuálnych činností, ako napríklad drevené a textilné hračky, stavebnice, špeciálne upravené nožnice, lopty, rehabilitačné hmoty, • pomôcky na telesnú výchovu a relaxáciu, napríklad molitanové stavebnice, • rehabilitačné lopty, kolísky na nácvik rovnováhy a pod.; technické pomôcky a kompenzačné pomôcky, ako barle, trojkolky, prenosná rampa, zdvíhacia plošina a iné.

Čo je podstatou canisterapie

Podstatou canisterapie je využitie psa v interaktívnom liečebnom postupe. Aktivizácia zdravotne postihnutého jedinca, zlepšenie jeho fyzickej a psychickej kondície je hlavnou myšlienkou tejto terapie. Dochádza k zlepšeniu telesného a duševného stavu človeka a kontaktu s inými ľuďmi. Canisterapia je označenie spôsobu terapie, ktorý využíva pozitívne pôsobenie psa na zdravie človeka. Na rozdiel od hipoterapie, kladie canisterapia dôraz hlavne na riešenie problémov psychických, citových, sociálne-integračných. Pôsobenie na fyzické zdravie je druhotné. Ide skôr o motiváciu jedinca k rehabilitácii pomocou psa a jeho psychiky. Canisterapia sa aplikuje tam, kde iné metódy zlyhávajú alebo sa nedajú používať. Využíva sa pri práci s deťmi emocionálne poškodenými, citovo deprivovanými, pri práci s autistami, mentálne a zmyslovo postihnutými, pri niektorých psychiatrických diagnózach, v logopédii a aj ako súčasť komplexnej terapie v geriatrii.

Canisterapeutické metódy

Canisterapia je terapia orientovaná psychoterapeuticky. Táto terapia pôsobí pozitívne na zmeny v oblasti prežívania, nadväzovania vzťahov, kognitívnych a motorických funkcií, vo verbálnych a neverbálnych komunikačných funkciách, a v oblasti stimulácie telesných funkcií. Pes môže byť využívaný ako asistenčný pes (napríklad pri obliekaní, podávaní predmetov, pri udržiavaní rovnováhy…), ako terapeutický pes s pozitívnym pôsobením na psychiku jedinca, alebo ako signálny pes pri potrebe privolania pomoci.

V profesionálnych zariadeniach sú hlavnými spôsobmi využitia zvierat tieto dva: • aktivity za asistencie zvierat (animal assisted activities), • terapie za asistencie zvierat (animal assisted therapy).

Pre ich správne vykonávanie je dôležité dodržiavať pravidlá. Do kontaktu so zvieraťom nesmie byť nikto nútený, psy aj psovodi musia prejsť výcvikom, výberom a testami, než je umožnená ich účasť v programe. Ani klient, ani návštevník by nikdy nemali ostať so psom osamote, za všetkých okolností je potrebné rešpektovať práva zvieraťa (slušné zachádzanie, prístup k vode, k voľnému výbehu).
1. Aktivity za asistencie zvierat sú poskytované v rôznych prostrediach špeciálne trénovanými profesionálmi, poloprofesionálmi alebo dobrovoľníkmi spolu so zvieraťom, ktoré spĺňa určité kritériá. Cieľom týchto aktivít je najmä zvýšenie osobného komfortu klientov, povzbudenie sústredenia sa na pozitívnu aktivitu, pomoc pri zameraní pozornosti na vonkajší svet, odpočinok klientov a obohatenie kvality ich života. Pes pôsobí ako sociálny katalyzátor, uvoľňuje atmosféru, vyvoláva spomienky.
2. Terapia za asistencie zvierat je súčasťou liečebného procesu, je realizovaná profesionálom s príslušným odborným vyškolením a v rámci výkonu jeho profesie. Táto forma terapie sa dá využiť tiež na dosiahnutie vyššieho sebavedomia, sebakontroly, na zlepšenie schopnosti vyjadriť svoje myšlienky a na mnoho ďalšieho. Je dôležité zdôrazniť, že nie každý pes sa hodí pre všetky situácie a liečebné zámery. Každý pes má svoje slabé stránky, alebo v niečom vyniká. Povinnosťou terapeuta je vytvoriť vhodný liečebný plán, dať dokopy psa a klienta tak, aby sa k sebe hodili a terapia mala čo najväčší pozitívny účinok. Prvoradou povinnosťou psovoda je hľadieť na komfort štvornohého pomocníka.
3. Vzdelávanie za asistencie zvieraťa – kontakt zvieraťa s človekom je zameraný na výchovu, vzdelávanie a sociálne schopnosti jedinca.
4. Krízová intervencia za asistencie zvieraťa – pri tejto metóde ide o kontakt človeka a zvieraťa v krízovom prostredí. Táto forma je zameraná na odbúravanie stresu a zlepšenie psychických tráum jedinca.

Výber vhodného psa

Výber psa pre canisterapiu je v podstate možné rozdeliť do dvoch základných skupín. Do prvej skupiny patrí psovod alebo osoba, ktorá si zaobstará psa a až neskôr prejaví záujem o realizáciu tejto terapie. Do druhej skupiny patria ľudia, ktorí si psa zaobstarajú so zámerom venovať sa canisterapii. Títo ľudia už cielene hľadajú psa s vhodnými povahovými vlastnosťami, alebo volia plemeno, o ktorom už vedia, že sa často na tieto účely používa.

Zaobstaranie si správneho psa nie je jednoduché. Rozhodujúcimi sú jeho povahové a charakterové vlastnosti, jeho zdravie a vzhľad. K problematike vhodnosti psa na prevádzanie canisterapie je nutné zdôrazniť, že nie sú vhodné psy vycvičené pre služobné účely, ktoré boli cvičené na obranu a útok na človeka.

Pre budúce nasadenie a uplatnenie psa je dôležité ako v canisterapii, tak i v iných sférach: • včasná a cielená výchova a výcvik psa, • jednou z hlavných požiadaviek je základná ovládateľnosť a poslušnosť psa, • dôležité sú tiež takzvané odborné prvky – socializácia v rámci skupiny psov aj v rámci skupiny ľudí, pes musí byť zvyknutý pohybovať sa po vnútorných priestoroch, zvyknutý na zvláštne pachy, rôzne kompenzačné pomôcky, na náhly hluk alebo prudšie pohyby klienta, • spoľahlivosť, nekonfliktná povaha, dobrá fyzická aj psychická kondícia, • pes sa musí naučiť v zložitých situáciách orientovať na svojho pána, musí mu veriť a mať v ňom svoju oporu a istotu.

Formy canisterapie

Psi sa úspešne uplatňujú v liečbe autizmu, špeciálne bývajú vycvičené psy pre epileptikov, kedy pes dokáže vopred varovať pred epileptickým záchvatom. Významné je tiež pôsobenie tohto zvieraťa na mentálne postihnuté dieťa, kde starostlivosť o psa výrazne napomáha rozvoju citových a rozumových schopností dieťaťa. Prínos psa je tiež badateľný u detí s telesným postihnutím – deťom s detskou mozgovou obrnou, ktoré sa v prítomnosti psa cítia menej závislé na ostatných ľuďoch, dvíha starostlivosť o psa ich sebavedomie a rozvíja ich samostatnosť. Pes tiež znižuje strach pred možným napadnutím a využíva sa tiež na pomoc ľuďom nepočujúcim, s postihnutím čuchu a v neposlednom rade tiež nielen ako spoločník starého človeka, v domovoch dôchodcov, kedy je možnosť stretávať sa so štvornohým kamarátom prospešná hlavne pre udržanie rovnováhy citového, spoločenského a duševného života. Starý človek nadobúda zasa pocit zodpovednosti za inú živú bytosť a cíti vzájomnú potrebnosť.

Canisterapie má viacero foriem využitia

Individuálna canisterapia – tu ide o stretnutie jedného klienta s jedným, poprípade viacerými canisterapeutickými tímami. Výhoda je tu tá, že program a cieľ pôsobenia je zameraný na individuálne potreby klienta, kontakt so psom je intenzívnejší. Nevýhodou je však časová náročnosť.

Skupinová terapia – v tomto prípade sa jedná o vzájomnú interakciu klientov so psami, ktorú riadi väčšinou jedna osoba. Tu je dôležité, aby zvolila vhodný pomer klientov a psov a pri programe nezabúdala zapájať do činnosti všetkých klientov. Musí tiež udržiavať neustály dohľad nad psami a zaistenie zoznámenie sa a oboznámenie všetkých klientov, hlavne detí o chovaní psov, o ich potrebách, výchove, prístupe k nim, o pravidlách kontaktu so psami.

Návštevný program

Kontakt klienta a psa prebieha v pravidelných intervaloch na dopredu dohodnutom mieste. Jedná sa väčšinou o návštevy raz za týždeň alebo za dva a ide hlavne o návštevy canisterapeutického tímu v zariadeniach sociálnych služieb alebo v školských zariadeniach. Prítomnosť zvieraťa podnecuje chuť žiaka do učenia, prispieva k zvýšeniu sebavedomia jedinca a znižuje stres a napätie. Pomocou zvierat je tiež možné rozvíjať potrebné schopnosti a vedomosti.

Jednorazové canisterapeutické a kynologické aktivity

Ide o jednorazové stretnutia, opakované návštevy v dlhých intervaloch (cca každý pol rok) alebo o cyklus niekoľkých stretnutí. Môže ísť o rôzne ukážky a prezentácie canisterapie v zariadeniach. Cieľom tohto programu je povzbudenie pozitívneho vzťahu dieťaťa ku psom, učenie porozumieť tomuto zvieraťu a vedieť s ním správne zachádzať. Pobytový program je ďalšou formou canisterapie, kde je dieťa odlúčené od bežného sociálneho prostredia a má možnosť intenzívneho kontaktu so psom. Jedná sa hlavne o pobyty v prírode, a to buď krátkodobé (víkend), alebo dlhodobé (dva týždne). Niektoré sú organizované pre celé rodiny, niektoré iba pre deti samostatne. Kombinuje sa tu skupinová terapia s individuálnou.

Krízová intervencia je formou canisterapie, ktorej cieľom je zmierniť dopad krízy na psychiku cieľovej skupiny. Jedná sa o osoby, ktorým hrozí kríza alebo sa už v nej ocitli (osoby s fyzickým zranením pred jeho odborným vyšetrením, osoby s alergiou na psie alergény, osoby s fóbiou na psa, alebo také osoby, ktoré patria k národnosti alebo etniku, kde je pes považovaný za rušivý a nečistý element pre človeka). Nevýhodou tejto formy je, že canisterapeut je so svojím psom nasadený zakaždým v neznámom prostredí, a preto musí vždy pracovať operatívne. Môže ísť napríklad o telocvičňu v obci blízko zaplavenej oblasti, o ubytovňu na kraji mesta, kde došlo k požiaru, o evakuačné centrum… Dôležité sú tu hlavne znalosti psychologických techník, schopnosť viesť rozhovor, vedieť poskytnúť prvú pomoc. Pri všetkých týchto úkonoch nesmie pes prekážať a musí byť stále ovládateľný.

Záver

Canisterapia je podporná liečebná metóda pomocou prítomnosti psa. Táto terapia sa stáva vo svete stále dôležitejšou medzi metódami psychoterapie a socioterapie. To, že pôsobenie psa môže pôsobiť ako prevencia sociálnych problémov, je stále evidentnejšie. Psy pozitívne ovplyvňujú ľudské zdravie či už po stránke duševnej, telesnej alebo sociálnej. Využívanie canisterapie ma pozitívny vplyv na citovú stránku klienta, na pohybové schopnosti, komunikáciu, myslenie… Efektívnym využitím canisterapie dokážeme znížiť stres, zmätok, strach, depresiu, stimulovať motorické reflexy a povzbudiť imunitu človeka.
Literatúra u autoriek

Ohodnoťte tento článek!