Pohybová aktivita sa definuje ako mnohostranná pohybová činnosť človeka vyznačujúca sa ľudskými atribútmi, medzi ktoré patria: cieľavedomosť, sociálna determinovanosť, komunikácia atď. Je to súhrn všetkých pohybov dôležitých na dosiahnutie primeraného telesného a psychického rozvoja. Obsah a zameranie pohybových aktivít určujú ciele činnosti. Odborníci, ktorí sa z fyziologického hľadiska zaoberajú cvičením, rozlišujú 5 rôznych druhov cvičení: * Izometrické cvičenie - je charakterizované tlakom proti pevnej prekážke - napr.
dlaňami do steny. Je dobrým cvikom pre získavanie svalovej sily.
Izotonické cvičenie - vyžaduje sťahovanie svalov a zároveň počíta s pohyblivosťou kĺbov. Príkladom je zdvíhanie činiek. Je obľúbeným telesným cvičením u ľudí, ktorým ide o zlepšenie celkového telesného vzhľadu.
Izokinetické cvičenie - počíta s cvičením sily, s pohybmi kĺbov a pridáva sa regulácia odporu. Stretávame sa s ním v telocvičniach, ktoré majú k tomuto druhu cvičení zvláštne trenažéry.
Anaerobické cvičenie - vyžaduje krátkodobý výbuch svalovej energie. Stretávame sa
s ním napr. pri vzpieraní a behoch na krátkych tratiach.
Aerobické cvičenie - je ním každý druh cvičenia, pri ktorom sa vyžaduje zvýšená spotreba kyslíka, a to nielen na chvíľu, ale v priebehu dlhšej doby. Príkladom môžu byť behy na dlhé trate, plávanie, beh na lyžiach, výstupy v horách, jogging a pod.
Pohybová aktivita môže v živote každého človeka zohrávať veľmi dôležitú úlohu. Okrem potrebného telesného a psychomotorického zdokonaľovania poskytuje široký priestor pre osobnú realizáciu v otvorenej sociálnej skupine, v ktorej má človek možnosť konfrontácie úrovne svojich pohybových schopností a zručností, ale aj psychických vlastností.
Vplyv pohybovej aktivity na psychiku človeka
Pohybová aktivita:
prináša nové situácie a zážitky, pri ktorých dochádza k preladeniu duševných zameraní a stavov od stereotypu a rytmu pracovného procesu smerom k odpočinku, * zlepšuje držanie tela, celkový telesný vzhľad a prípadná kompenzácia niektorých pohybových nedostatkov vedie k posilneniu sebadôvery a sebaistoty, * vytláča negatívne emócie, znižuje psychické napätie, strach, úzkosť a depresívnu náladu, čo priamo vplýva na prežívanie psychickej pohody, zlepšenie predstáv o sebe a na následné sebauvedomenie; tieto zmeny vyúsťujú do celkového zlepšenia psychickej stability a odolnosti voči negatívnym psychickým vplyvom vonkajšieho prostredia, * otvára možnosti pre abreakciu stresov, frustrácií a napätí, objavuje sa celkové psychické osvieženie a lepší spánok, kompenzujú sa nepríjemné pocity z duševnej námahy, zvyšuje sa pracovná motivácia a výkonnosť, zlepšuje sa celková nálada, spokojnosť a vyrovnanosť, celkovo dochádza k zlepšeniu psychických stavov potrebných pre prácu a život, * zvyšuje sebadôveru a sebavedomie človeka, ktoré spoločne vedú k lepšej sebaakceptácii jedinca a k uvedomeniu si vlastnej hodnoty a identity, * zvyšuje zodpovednosť voči svojmu zdraviu a tým celkovo i k sebe, rozvíja kontrolu a zvládanie záťažových situácií a prostredníctvom zlepšeného sebaovládania zvyšuje psychickú stabilitu, * vyvoláva príjemnejšie prežívanie súčasnosti, človek sa všeobecne cíti lepšie a telo mu
nie je príťažou, ale naopak zdrojom radostných emócií, * zvyšuje sebaponímanie a sebavedomie; sebaponímanie v sebe zahŕňa nielen to, ako sa človek vníma, tzv. „reálne Ja“, ale je tu prítomný i ideál, aký by mal a aký by chcel byť, tzv. „ideálne Ja“, * rozvíja sociabilitu, sociálne správanie a umožňuje vznik nových neformálnych medziľudských vzťahov; upevňuje sa spolupatričnosť so skupinou a rozvoj zmyslu pre kolektív; optimalizuje sa sociálne správanie, zlepšuje sa sebaposudzovanie, sebahodnotenie a sebanachádzanie sa v sociálnom kontexte, * formuje osobnosť, je pozorovateľný rozvoj vôľových vlastností v zmysle zlepšeného prekonávania prekážok a dosahovania cieľov; dochádza k väčšej vyváženosti medzi racionalitou a emocionalitou; zlepšuje sa vnútorná organizácia života, zvyšuje sa zdravé sebavedomie, prehlbuje sa integrita osobnosti a sebapoznanie, človek je dynamickejší, cieľavedomejší, voľnejší a sebaistejší, * rozvíja kognitívne funkcie, zvyšuje sa asociačná pohotovosť, uvoľnenosť, pružnosť myslenia, rýchlosť rozhodovania, zlepšujú sa orientačné a pozorovacie spôsobilosti, organizácia pozornosti a spracovanie informácií.
Diskusia
Ľudia, ktorí pravidelne cvičia, povedali, že sa cítia voľnejší, sviežejší, menej úzkostní. Preto sa nečudujme, že tento vzťah sa začal skúmať systematicky. Hinkle (1992) realizoval štúdie, v ktorých ukázal, že cvičenie preukázalo kladný vplyv na zníženie úzkosti, na depresie a zvýšenie miery kladného sebahodnotenia. Sonstroem (1988) povedal, že: „Kladný vplyv cvičenia nepôsobí priamo, ale okľukou - cez zvyšovanie sebadôvery, pocitu vlastnej hodnoty, cez zvyšovanie povedomia o sile sebadisciplíny, pocite zdravia, o zvýšení energie, povedomia o zlepšenom celkovom fyzickom vzhľade.“ Niet teda divu, že ten, kto cvičí, sa cíti lepšie. S údajmi o tom, že ľudia, ktorí pravidelne cvičia, lepšie zvládajú problémy každodenného života, skúmal Brown (1991) priamy a nepriamy vplyv pohybu na zmenu stresom vyvolaného napätia. Sústredil sa na pohybovú aktivitu u detí a žien. Zistil, že tak ako u detí, tak i u žien, mali tí jedinci, ktorí sa málo pohybovali, vyšší počet rôznych ochorení a vyššiu mieru príznakov stresu.
Záver
Ak sa má stať pohybová aktivita pevnou súčasťou životného štýlu človeka, prvým krokom všetkých výchovno-vzdelávacích činiteľov a inštitúcií musí byť snaha o vytvorenie pozitívneho postoja vychovávaného jedinca k tejto činnosti. Keďže ide o celoživotný proces, nikdy nie je neskoro. Je ale alarmujúce, že pohybové aktivity predstavujú náplň voľného času iba u malého množstva detí aj dospelých, a to aj napriek tomu, že majú kladný vzťah k športu. Príkladom pre deti sú v prvom rade rodičia - tak ako v spôsobe života, tak i v správaní a záujmoch. V dnešnom uponáhľanom svete však rodičia mnohokrát ani nevedia, čo vlastne ich deti vo voľnom čase robia, s kým sa stretávajú, s kým komunikujú. Rodičia často nemajú na svoje deti čas, nemajú kedy sa im venovať, porozprávať sa s nimi o problémoch, ktoré ich trápia, a tak deti hľadajú pochopenie u rovesníkov. Svoj voľný čas netrávia aktívne, ale pasívne. Kým v minulosti boli deti zvyknuté ísť si po škole zahrať futbal, hokej, jednoducho ísť von, dnes si radšej sadnú za počítač, surfujú po internete a nemožno ich od neho odtrhnúť. A s nami dospelými to tiež nie je ružové. Prídeme domov z práce unavení, vystresovaní a namiesto toho, aby sme sa šli odreagovať do telocvične, alebo na prechádzku do prírody, ľahneme si na pohovku pred televíziu a zaspíme. Na pohyb sa nemôžeme pozerať len ako na prostriedok ovplyvňujúci fyzické zdravie, ale je dôležité si uvedomiť aj jeho ďalšie hodnoty. Okrem účinkov socializačných, komunikačných sú to aj účinky psychoregeneračné, psychoregulačné a psychorelaxačné, ktoré priaznivo pôsobia na duševný stav jedinca. Cielene realizovaný aktívny pohyb by sa preto mal stať neoddeliteľnou súčasťou životného štýlu dnešného človeka, jeho každodenného režimu.
O autorovi| Lucia Katerinková, študentka VŠ sv. Alžbety, Katedra verejného zdravotníctva, Bratislava, PhDr. Hilda Balková, PhD., ÚOS, NÚSCH, Bratislava a.s.