Artériová hypertenzia sa diferencuje podľa príčin na kardiovaskulárnu, cievnu, obličkovú, neurogénnu, endokrinne podmienenú, ako syndróm spánkového apnoe, na liekmi navodenú hypertenziu, hypertenziu v gravidite, pseudohypertenziu, hypertenznú krízu, ako emergentné stavy, ako urgentné stavy, na malígnu hypertenziu, maskovanú hypertenziu, hypertenziu v skorých ranných hodinách alebo HELLP hypertenziu ako minimálne zmeny tlaku krvi.
Artériová hypertenzia
Artériovej hypertenzii, silnému nezávislému rizikovému faktoru, patrí celosvetovo prvenstvo v príčinách mortality medzi ostatnými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení. Zaraďuje sa medzi civilizačné ochorenia, tak ako v rozvinutých, tak i v rozvojových krajinách. „Artériová hypertenzia je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) definovaná ako trvalé, opakovanými meraniami potvrdené zvýšenie systolického krvného tlaku (sTK) ? 140 mmHg a diastolického krvného tlaku (dTK) ? 90 mmHg.“ (Jonáš, 2005, s. 9) Hypertenzia je viacstupňový proces a je jedným z nezávislých rizikových faktorov kardiovaskulárneho ochorenia. Artériová hypertenzia sa väčšinou neprejavuje žiadnymi príznakmi. Ak je človek zdravý, cievy má pružné. S narastajúcim vekom sa stávajú cievy tuhšími, menej elastickými a do stien sa ukladajú vápnikové a cholesterolové čiastočky. Cievy sa postupne zužujú, až môže dôjsť k zúženiu ciev a poškodeniu orgánových systémov srdcovo cievneho, mozgu, obličiek, alebo aj k náhlej smrti (Kamenský, 2010, s. 9). Príznaky u chorých s hypertenziou sa môžu prejavovať bolesťami hlavy, najmä v záhlaví, sprevádzanými závratmi, nauzeou alebo aj vracaním, ďalej tiež opuchmi dolných končatín, pociťovaním únavy, epistaxou.
Klasifikácia artériovej hypertenzie
„Artériová hypertenzia sa klasifikuje podľa nameranej výšky systolického a diastolického tlaku.“ (Smetanová, 2006, s. 49) Slovenská kardiologická spoločnosť a Slovenská hypertenziologická spoločnosť v roku 2004 prijali odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti a Európskej hypertenziologickej spoločnosti pre manažment artériovej hypertenzie z roku 2003. Pri klasifikácii sa vychádza z hodnôt TK, zistených ambulantne (Smetanová, 2006, s. 49).
Podľa odporúčaní USA Joint National Commitee Guidelines (JNC) pre hypertenziu, ktoré boli publikované v roku 2003, sú kategórie normálny a vysoký TK zlúčené do jednej nazývanej „prehypertenzia“. Toto sa zakladalo na dôkazoch z Framinghamskej štúdie ukazujúcich, že u takýchto pacientov je vo všetkých vekových kategóriách väčšia šanca, že sa hypertenzia vyvinie, než u tých, ktorých hodnota tlaku krvi (TK) je menšia ako 120/80 mmHg. Aj keď prehypertenzia nie je klasifikovaná ako chorobný stav, ľudia s prehypertenziou by mali byť vedení k zmene životného štýlu tak, aby sa riziko rozvoja hypertenzie výrazne znížilo.
Etiológia artériovej hypertenzie
V etiológii artériovej hypertenzie zohráva úlohu komplex faktorov dedičnosti a konštitúcie, životného štýlu, vplyvu vonkajšieho prostredia a vrodených alebo získaných ochorení.
Rozdelenie artériovej hypertenzie: • Primárna (esenciálna) artériová hypertenzia, ktorá je najčastejším chronickým ochorením. Vyvolávajúca príčina je nejasná, no poznáme celý rad patogenetických mechanizmov. Uplatňuje mnohé faktory (exogénne, endogénne) ovplyvňujúce hodnoty krvného tlaku. Na patogenéze sa zúčastňujú mechanizmy ako dedičnosť, pohlavie, vek, zmena telesnej hmotnosti, stravovacie návyky, chlorid sodný, nadmerná konzumácia alkoholu, environ mentálne vplyvy (vplyv prostredia, migrácia, znečistené prostredie, zmeny chovania), psychosociálne faktory (chronický stres, pracovné vypätie, tlak na osobný úspech, strata zázemia) a kognitívne vplyvy. Pre počiatočnú fázu je charakteristické zvýšenie pulzu – minútového srdcového objemu a periférnej cievnej rezistencie. Zvýšená aktivita sympatika nervového systému sa dokázala v rôznych orgánoch (obličky, srdce, kostrové svalstvo). Predpokladá sa zníženie kapacity noradrenalínového transportného systému. U chorých s artériovou hypertenziou bieleho plášťa sa dokázala zvýšená sekrécia katecholamínov počas dňa (Smetanová, 2006, s. 26). • Sekundárna artériová hypertenzia je zvýšenie krvného tlaku dôsledkom presne definovaného patologického stavu. Príčina ochorenia je známa do určitej miery a je symptomatická, uplatňuje presne definované príčiny vrodené alebo získané: ochorenie obličiek, nadobličiek, endokrinne podmienená, hypertenzia v gravidite, kardiovaskulárna, neurogénna, spánkové zastavenie dychu (apnoe), liekmi navodená hypertenzia, pooperačné stavy, hypertenzia bieleho plášťa, pseudohypertenzia.
Diferenciácia artériovej hypertenzie
• Kardiovaskulárna: aortálna skleróza (AS plaky), hypertrofia ľavej komory, ochorenia srdca – infarkt myokardu, angína pektoris, srdcové zlyhanie, revaskulizácia srdca.
• Cievna: symptomatické cievne ochorenie, disekujúca aneuryzma aorty, pokročilá retinopatia.
• Obličková: diabetická nefropatia, renálna insuficiencia, proteinúria.
• Neurogénna: TIA, hemoragická CMP, ischemická CMP, edém papily zrakového nervu.
• Endokrinne podmienená:
hypertyreóza, hypotyreóza, hyperparatyreóza, hyperaldosteronizmus, choroby nadobličiek – kôry nadobličiek (adenóm, Cushingov syndróm), drene nadobličky (nádory, feochromocytóm), klimaktérium (Borovský, Payer, 2002, s. 78).
• Syndróm spánkového apnoe
– aktivácia sympatika desaturovaným Hb a zvýšená koncentrácia katecholamínov vedie k absencii poklesu diastolického tlaku počas noci.
• Liekmi navodená hypertenzia: orálne kontraceptíva, imunosupresíva, kortikoidy.
• Hypertenzia v gravidite: preeklampsia, eklampsia, gestačná hypertenzia.
• Pseudohypertenzia: tvrdé a nestlačiteľné tepny, Oslerov príznak (artéria brachialis po nafúknutí manžety tlakometu nepulzuje).
• Hypertenzia bieleho plášťa:
normotenzia maskovanej hypertenzie v ambulancii (u jedincov so zvýšenou psychickou záťažou).
• Hypertenzná kríza: Hypertenzná kríza je akútny, život ohrozujúci stav, charakterizovaný náhlym zvýšením krvného tlaku (systolický nad 210 mmHg a diastolický nad 130 mmHg), s poškodením a zlyhaním životne dôležitých orgánov. Postihnutý je predovšetkým CNS, kardiovaskulárny aparát a obličky. Vo vzťahu ku klinickej symptomatológii sa odlišujú urgentné a emergentné stavy. Základnou požiadavkou u chorých s hypertenznou krízou je riadené zníženie TK na bezpečné hodnoty. Použitie antihypertenzív má byť individuálne zvažované v závislosti od sprievodných chorobných stavov.
• Emergentné stavy sú situácie charakterizované náhlym prudkým vzostupom systolického a/alebo diastolického tlaku z normálnej alebo zvýšenej úrovne, združené so závažnou symptomatológiou akútneho alebo postupujúceho poškodenia cieľových orgánov zaťažených artériovou hypertenziou. Patria sem: maligná hypertenzia s edémom papily, hypertenzná encefalopatia, intracerebrálne krvácanie, subarachnoidálne krvácanie, akútna disekcia aorty, akútne zlyhanie ľavej komory, akútny IM, akútna glomerulonefritída, rebound fenomén po vysadení antihypertenznej liečby, ťažká preeklampsia, eklampsia, ťažké popáleniny, ťažká epistaxa, nestabilná angina pectoris pri hypertenzii, perioperačná hypertenzia, užívanie drog, ako sú amfetamíny, LSD, kokaín alebo extáza.
• Urgentné stavy sú situácie so značne zvýšenými hodnotami TK, ale bez závažnej symptomatológie akútneho alebo progresívneho poškodenia cieľových orgánov, pri ktorých je žiaduce znížiť TK počas niekoľkých hodín. Tieto stavy možno ovládnuť perorálne podávanými liekmi s rýchlym nástupom účinku. • Malígna hypertenzia zahŕňa závažné zvýšenie TK (dTK), ktoré je obvykle, ale nie vždy, viac ako 140 mmHg, s cievnym poškodením, ktoré sa môže prejaviť ako hemoragie do sietnice, exsudáty a/alebo edém papily zrakového nervu. Vyvolávajú ju jeden alebo viacero vazoaktívnych faktorov, pričom akcelerovaná malígna fáza je pravdepodobne nešpecifickým dôsledkom veľmi vysokého TK (Jonáš, 2007, Balážovjech, 1999).
Záver
Artériová hypertenzia je závažný, nie len medicínsky, ale i sociálny a ekonomický problém. Preto je potrebné, aby všetci pacienti, ktorých sa to týka, mali v povedomí čo najviac vedomostí o vzniku, diagnostike a liečbe hypertenzie. Za dôležité považujeme, aby pacienti s artériovou hypertenziou boli zodpovední za svoje zdravie, a preto ich musíme viesť k prevencii ochorenia srdca a ciev.
Literatúra u autoriek
Tab. 1 Klasifikácia artériovej hypertenzie ESH/ESC Guidelines
Committee, z r. 2003
Systolický TK Diastolický TK
(mmHg) (mmHg)
Optimálny < 120 < 80
Normálny 120–129 80–84
Vysoký normálny 130–139 85–89
Hypertenzia – stupeň 1 140–159 90–99
Hypertenzia – stupeň 2 160–179 100–109
Hypertenzia – stupeň 3 > 180 > 110
Izolovaná hypertenzia systolická > 140 < 90
Tab. 2 Klasifikácia hypertenzie podľa JNC, 2003 (mmHg)
Systolický TK Diastolický TK
Normálny < 120 < 80
Prehypertenzia 121–139 81–89
Hypertenzia – stupeň 1 140–159 90–99
Hypertenzia – stupeň 2 > 160 > 100
Tab. 3 Príčiny artériovej hypertenzie (Smetanová, 2006, s. 52)
Rozdelenie artériovej hypertenzie Etiológia, patogenetický mechanizmus prípadov Podiel
Primárna/esenciálna Komplexná, multifaktorová > 90 %
Sekundárna < 10 %
Renoparenchýmové, akútne, chronické, Znížené vylučovanie sodíka a vody < 5 %
obojstranné i jednostranné choroby obličiek: Zvýšenie cirkulujúceho objemu
• glomerulonefritída Zvýšená sekrécia renínu
• diabetická nefropatia
• obštrukčná uropatia
• polycystické obličky
• glomerulonefritída pri systémových
chorobách spojivového tkaniva
• terminálna insuficiencia obličiek
Renovaskulárna Nadmerná sekrécia renínu < 1 %
• ateroskleróza
• fibromuskulárna hyperplázia
Endokrinná Nadmerná sekrécia aldosterónu < 1 %
• primárny hyperaldosteronizmus Nadmerná sekrécia kortizolu
• Cushingov syndróm Nadmerná sekrécia katecholamínov
• feochromocytóm
• iné (akromegália, primárna
hyperparatyreóza, hypotyreóza,
hypertyreóza)
Koarktácia aorty Zvýšená obličiek (cievna zvýšená rezistencia, sekrécia renínu) hypoperfúzia < 1 %
Iatrogénna < 1 %
• kortikoidy,
• imunopresíva,
• orálne kontraceptíva
Syndróm spánkového apnoe Hypoxémia, aktivácia sympatika < 1 %
Gravidita Komplexná reaktivita na (zvýšená presorické vaskulárna podnety)
O autorovi| Prof. PhDr. Ivica Gulášová, PhD., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., Bratislava, Mgr. Klaudia Glodová, V. interná klinika LF UK a UNB, Bratislava, ivica.gulasova4@gmail.com