Ženy v období súvisiacom s menopauzou často trpia symptómami, ktoré ich priamo na zdraví, resp. na živote neohrozujú, ale môžu kvalitu ich života znižovať. Poskytovaná starostlivosť ženám v období menopauzy musí byť preto komplexná a zameraná aj na subjektívne vnímanie kvality života.
Problém hormonálnej substitučnej terapie sa nemôže považovať za jediný činiteľ zlepšenia kvality života v období klimaktéria. Ide o problém, ktorý je diskutovaný v odbornej verejnosti. Vyskytujú sa otázky prospechu a možného rizika užívania HRT (hormonálna terapia), ďalšou závažnou otázkou, na ktorej participuje aj ošetrovateľstvo, je otázka informovanosti žien o klimaktériu, o problémoch a rizikách, ktoré môže so sebou prinášať, o postojoch a názoroch konkrétnej ženy na HRT, o motivácii užívania HRT a o dlhodobosti liečby hormonálnou terapiou u žien s rizikom estrogén-metabolického syndrómu.
Pod menopauzou rozumieme posledné menštruačné krvácanie riadené vaječníkmi. Vek ženy v menopauze sa v priemere pohybuje okolo 50. roku života.
Obdobia klimaktéria
• Premenopauza – obdobie charakterizované pravidelnou menštruáciou ešte pred
začiatkom poklesu hladiny hormónov, trvajúce 12 mesiacov.
• Perimenopauza – obdobie pred posledným menštruačným krvácaním a obdobie
po ňom, dochádza ku kolísaniu hladín hormónov.
• Postmenopauza – toto obdobie začína poslednou menštruáciou. Postmenopauza sa popisuje ako obdobie, ktoré nastáva 12 mesiacov po menopauze.
Klinické prejavy klimakterického syndrómu
Akútne príznaky
Dostavujú sa veľmi individuálne. Môžu sa prejaviť niekoľko rokov pred aj po vlastnej menopauze a môžu po nej tiež mnoho rokov pretrvať.
Dnes je tento termín vyčlenený pre príznaky z oblasti psychiky a vaskulárneho aparátu. Patria tu návaly tepla, čo sú pocity náhle vzniknutého tepla, hlavne v oblasti hornej polovice tela. Možno namerať vyššiu teplotu kože prstov. Je to vysvetľované prechodnou poruchou cievnej regulácie na periférii. Dĺžka trvania sa pohybuje okolo 0,5–5 minút s individuálne rôznou frekvenciou. V noci sú jednou z príčin porúch spánku. Sprievodným príznakom návalov je väčšinou i potenie. To môže mať rôzny charakter a objavovať sa v rôznych lokalizáciách na tele. Ďalšími príznakmi sú napríklad bolesti hlavy, závraty, búšenie srdca, zmeny srdcového rytmu, problémy so zažívaním, ako je nevoľnosť, vracanie či zápcha, ťažkosti sexuálneho charakteru. Nezanedbateľnú časť príznakov predstavujú psychické ťažkosti, ako sú depresívne nálady, úzkosti, nervozita, predráždenie, poruchy sústredenia atď. Pre hodnotenie závažnosti klimakterických problémov bol stanovený tzv. menopauzálny index, kde sa hodnotí 10 príznakov syndrómu: návaly tepla, návaly potu, podráždenosť, poruchy spánku, závraty, poruchy sústredenia, depresívne stavy, bolesti kĺbov, bolesti hlavy, búšenie srdca.
Klimakterický syndróm delíme na: • ľahký – do 20 bodov, • stredný – do 35 bodov, • ťažký – viac ako 35 bodov.
Subakútne príznaky
Subakútne ťažkosti sú zapríčinené nedostatkom tvorby estrogénu a prejavujú sa hlavne atrofizáciou alebo stenčením výstelky dutých orgánov pohlavnej sústavy ženy. Najčastejšie je to atrofia pošvy. Ďalším postihnutým orgánom je močová trubica a časť močového mechúra, tie sú totiž taktiež pod vplyvom estrogénov. Prejaví sa to problémami s močením, ako sú časté močenie, nočné močenie, pocit nutkania na moč, tzv. stresová inkontinencia, pomočovanie sa pri zvýšenom vnútrobrušnom tlaku, napr. pri smiechu, bolestivé vyprázdňovanie moču, opakované močové infekcie a pod. Môže dochádzať aj k postihnutiu ďalších slizníc. Napríklad v dutine ústnej sa to prejaví ako pálenie alebo suchosť v ústach, poruchy chuti, zápaly ústnej dutiny. Ďalšími príznakmi môžu byť sucho v nose, krku, v hrtane, oku. Pri postihnutí črevnej sliznice potom môže dochádzať až ku krvácaniu alebo poruchám prekrvenia čriev. Koža je tenšia, suchšia, nechty sa viac lámu, vlasy aj chlpy sú suché a rednú. Prsníky strácajú tuk aj tkanivo mliečnej žľazy, ktorá je nahradzovaná väzivom. Vyskytuje sa zväčšené riziko nádoru prsníka. Svaly panvového dna ochabujú, aj závesný aparát maternice redne, preto sa vyskytuje vyššie percento poklesu a výstupku maternice a poklesu stien vagíny.
Chronické príznaky Metabolický postmenopauzálny syndróm
Choroby srdca a ciev držia dnes prvenstvo v príčinách smrti ako mužov, tak i u žien. V mladšom veku prevyšuje výskyt ischemickej choroby srdca medzi mužmi, avšak po menopauze sa tento rozdiel zmenšuje. Bolo zistené, že rozvoj ischemických zmien pokrivkáva u žien za mužmi asi o 7–10 rokov. To je vysvetľované ochranným vplyvom estrogénov.
Postmenopauzálna osteoporóza – rednutie kostí
Riziko opäť významne narastá s vekom, nedostatkom vápnika v potrave, fajčením, nadmerným pitím kávy, alkoholu, nedostatkom pohybu alebo výskytom osteoporózy v rodine. Osteoporóza sa môže prejaviť až zlomeninou, ale tiež môže obťažovať napr. bolesťami chrbta, kĺbov, dlhých kostí.
Ženy pociťujú po menopauze aj výrazné zmeny v sexuálnej oblasti. Častým problémom býva dyspareúnia, čo sa prejavuje sťaženou a bolestivou súložou. Je to spôsobené atrofiou pošvy a výskyt sa zaznamenáva u 10–40 % žien po menopauze. Ďalej sa znižuje sekrécia pošvy, pH pošvy sa stáva viac alkalickým, čím je alterovaná vaginálna flóra a zvyšuje sa riziko infekcie. Vzhľadom na podobné zmeny na epiteli močového mechúra sú častejšie zápaly močových ciest a poruchy udržania moču v zmysle imperatívneho močenia z dráždivého mechúra alebo úniku moču na základe anatomických zmien znížením obsahu kolagénu v tkanivách.
Hormonálna substitučná terapia
Hormonálna substitučná terapia (hormone replacement therapy, HRT) je skupina preparátov s pohlavnými hormónmi určená na podávanie v prípade nedostatku estrogénov. Ak obsahuje len estrogény, je označovaná ako estrogénová substitučná terapia (estrogén replacement therapy, ERT). Pri dodržiavaní všetkých pravidiel terapie prevažuje prínos HRT pre kvalitu života pacientky nad jej rizikami. Široká paleta dostupných prípravkov HRT umožňuje dokonale prispôsobiť terapiu individuálnym potrebám každej ženy, ako žiadajú súčasné trendy klimakterickej medicíny.
Alternatívna liečba klimaktéria
Alternatívna terapia klimaktéria je netradičné liečenie, zahŕňajúce liečivé rastliny, výživové suplementy, akupunktúru, chiropraktickú a masážnu terapiu, homeopatiu a prijímanie určitých potravín, ktoré zabraňujú vzniku chorôb. Liečivé rastliny sa používajú pri liečbe klimaktéria, pretože sa predpokladá, že regulujú koncentrácie estrogénu v organizme a redukujú bežné klimakterické symptómy, ako napr. návaly. Existujú dva typy liečivých rastlín používaných v alternatívnej medicíne na zlepšenie príznakov klimaktéria – „estrogénové“ a „neestrogénové“ liečivé rastliny.
Ďatelina lúčna (Trifolium pratense L.) je jeden z najbohatších zdrojov rastlinných estrogénov – izoflavónov, ktoré vykazujú antidepresívny účinok, obmedzujú návaly tepla, potenie, poruchy spánku. Ďatelina lúčna chráni organizmus pred následkami exogénnych vplyvov.
Dioskórea huňatá (Dioscorea villosa) vykazuje výrazné antioxidačné schopnosti a znižuje riziko vzniku aterosklerózy a osteoporózy. Priaznivo ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a syntézu progesterónu. Znižuje množstvo triacylglycerolov v krvi, čím pozitívne ovplyvňuje proces myslenia, predovšetkým však pamäť a schopnosť koncentrácie.
Angelika čínska (Angelica sinensis) obsahuje kumarín, ktorý vykazuje antikoagulačné vlastnosti, upravuje nepravidelné krvácanie, znižuje riziko trombózy, posilňuje krvný obeh. Prispieva k hormonálnej rovnováhe a je vhodná na celkové posilnenie lymfatického systému. Používa sa v čínskej tradičnej medicíne už viac ako 2000 rokov, má vazodilatačné a antispazmové účinky.
Komplexný prístup
Menopauza je životnou zmenou, ktorá sa dotýka stále väčšej populácie našich žien, a je nutné problémom s ňou spojeným predchádzať preventívnymi opatreniami, edukáciou žien a komplexnou zdravotnou starostlivosťou. Komplexný prístup zdravotníckych profesionálov znamená, že sa nezaujímajú len o somatické problémy žien v období ovplyvnenom menopauzou (napr. problémy metabolické, urogenitálne, sexuálne), ale aj o problémy psychosomatické, rodinné, sociálne.
Veľkým odporučením je vytvoriť slovenskú štandardizovanú verziu špecifického dotazníka na hodnotenie kvality života žien po menopauze, pretože v slovenskej klinickej praxi sa doteraz žiadny diagnostický nástroj na hodnotenie kvality života v postmenopauze plošne nepoužíva.
Okrem lekárov môže v diagnostike kvality života žien zohrať dôležitú úlohu pôrodná asistentka. Môže sa zapojiť do procesu detekcie symptómov estrogénneho deficitu u žien po menopauze a na základe zistených ťažkostí cielene zamerať svoju edukačnú činnosť. Preto by bolo potrebné vypracovať rámcový edukačný plán pre klientky v období klimaktéria a po individualizácii pomáhať zlepšiť kvalitu života tejto skupiny žien.
Menopauza je obdobie, ktoré ženám prináša rôzne typy ťažkostí a jednotlivé ťažkosti majú rôznu intenzitu. Spôsob prežívania obdobia ovplyvneného menopauzou záleží na osobnostných charakteristikách ženy, na zdravotnom stave, na spektre prítomných symptómov, ale aj na sociálnych faktoroch, vrátane prístupu danej kultúry k menopauze ako takej.
Literatúra u autorky.
O autorovi| Mgr. Henrieta Novková, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Ústav Dr. P. Blahu, Skalica, parmelia@azet.sk