Artériová hypertenzia je ochorenie nesprávneho životného štýlu. Napriek nárastu diagnostických metód a skvalitneniu liečebných postupov, artériová hypertenzia predstavuje vážny medicínsky, sociálny a ekonomický problém. I keď sa čoraz častejšie preukazuje, že zníženie tlaku krvi podstatne znižuje kardiovaskulárne riziko, značná časť ľudí s hypertenziou si závažnosť svojho ochorenia neuvedomuje a preto sa nelieči.
Rizikové faktory
I keď príčinu artériovej hypertenzie vo väčšine prípadov nepoznáme, rozoznávame mnohé rizikové faktory, ktoré podstatne zvyšujú riziko vzniku hypertenzie. Tieto faktory rozdeľujeme na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné. Hypertenzia vystupuje ako samostatný rizikový faktor pri kardiovaskulárnych ochoreniach (Sninčák, 2005, s. 40).
Posledné európske odporúčania v manažmente artériovej hypertenzie z roku 2003 uvádzajú ako najčastejšie rizikové faktory poškodenia cieľových orgánov, diabetes mellitus, klinické stavy, ktoré sa používajú pri stratifikácii. Pokles mortality a morbility môžeme znížiť výskytom ovplyvniteľných rizikových faktorov.
Primárna prevencia rizikových faktorov je identifikácia a eliminácia – zameriava sa na úpravu telesnej hmotnosti, udržanie normálnych hodnôt tlaku krvi, glykémie a lipidov. Sekundárna prevencia sa zameriava na skorú diagnostiku, predchádzanie komplikáciám, spomalenie alebo zastavenie rozvoja ochorenia.
Neovplyvniteľné faktory
Genetické faktory – dedičnosť
Väčšina štúdií podporuje koncepciu multifaktoriálnej dedičnosti, alebo potom existuje viacero génových defektov. Dedičná zložka, definovaná ako vloha, sa môže prejaviť pri zmene štýlu života, (pomer príjmu sodíka a draslíka). Pre dedičnosť svedčia odchýlky: a) funkčné: zvýšená cievna reaktivita na rôzne druhy stresu, b) biochemické: znížená produkcia a močová exkrécia kalikreínu – vazodepresor, c) poruchy transportných mechanizmov: Na/Li transport. Genetický marker je znak s jednoznačne dokázanou dedičnosťou, prítomný od narodenia.
Zvýšená aktivita sympatikového nervového systému – prejaví sa na začiatku.
Vek
So stúpajúcim vekom sa zvyšuje riziko artériovej hypertenzie. U žien je rizikový vek nad 65 rokov a u mužov vek nad 55 rokov.
Pohlavie
Mužské a ženské po menopauze.
Ovplyvniteľné rizikové faktory
Fyzická aktivita
Je činnosť so zvýšeným výdajom energie. Fyzická aktivita a kardiorespiračná trénovanosť majú inverzný vzťah k výške krvného tlaku. Pri štúdiách sa potvrdil zvýšený výskyt artériovej hypertenzie u ľudí s nízkou fyzickou aktivitou. Pri fyzickej aktivite sa znižuje systolický aj diastolický tlak krvi (Smetanová, 2006, s. 28).
Fajčenie
„Je najrozšírenejším a najnebezpečnejším zlozvykom, ktorým si súčasná spoločnosť ohrozuje zdravie. Fajčenie je silný nezávislý faktor najmä na periférnych tepnách, zvyšuje výskyt komplikácií hypertenzie.“ (Riečanský, 2009, s. 86)
Alkohol
Zníženie nadmernej konzumácie alkoholu do 30 g/deň – muži, 20 g/deň – ženy. Alkohol znižuje účinok farmakologickej liečby hypertenzie (Sninčák, 2005).
Príjem kuchynskej soli
Počas vývoja ľudstva sa zvýšil príjem soli v potrave. Dnešný priemerný príjem NaCl v potrave predstavuje 10–13 g/deň. Preukázala sa závislosť výskytu hypertenzie od výšky príjmu kuchynskej soli. Odporúčané je znížiť príjem na 4–5 g/deň (Smetanová, 2006, s. 29).
Nadváha a obezita
Pre človeka platia termodynamické zákony tak isto ako pre iné systémy – nadmerný príjem energie prevyšujúci výdaj vedie k ukladaniu energie vo forme tukov. Obezita je dôsledkom nezdravého spôsobu života, rozvojom mechanizácie a automatizácie. Obezita je nadmerné uloženie tuku v organizme, u mužov je podiel tuku do 15–20 %, u žien 25–30 %. Nadváha a obezita je vyšší stupeň rizika artériovej hypertenzie.
Kvantifikácia obezity
• Body mass index (BMI) = hmotnosť v kg/m2 – sa delí na tri stupne: 1. stupeň: BMI = 30–34,9 kg/m2, 2. stupeň: BMI = 35,0–39,9 kg/m2, 3. stupeň: BMI = ?40 kg/m2, označuje sa ako morbídna obezita (Souček, Kára, et al., 2002).
Normálna hmotnosť: BMI = 18,5–24,9 kg/m2, hodnota pod 18 je podváha, BMI = 25–29,9 kg/m2 je nadváha, BMI = ? 30 kg/m2 je obezita.
• Centrálna obezita – index pásu/ bokov: muži viac ako 0,9, ženy viac ako 0,8.
• Obvod pása – ? 94 cm muži, ? 80 cm ženy (Riečanský, 2009).
Stres
Sa zúčastňuje na vzniku hypertenzie, ale jeho úloha je nejasná v neskorších štádiách hypertenzie. (Riečanský, 2009)
Iné faktory
Striedme pitie kávy nemá významný vplyv na krvný tlak, orálne kontraceptíva ho však zvyšujú.
Diabetes mellitus
S hypertenziou sa považujú za klinické prejavy metabolického syndrómu v súvislosti s inzulínovou rezistenciou (Souček, Kára et al., 2002).
Pridružené závažné faktory ovplyvňujúce prognózu pacienta s artériovou hypertenziou: • cerebrovaskulárne postihnutie (ischemická cievna príhoda, mozgová hemoragia, tranzitózny ischemický atak), • kardiovaskulárne postihnutie (infarkt myokardu, angina pektoris, koronárna revaskulizácia, kongestívne zlyhanie srdca), • renálne postihnutie (diabetická nefropatia, renálna insuficiencia, obliterujúca ateroskleróza, hypertrofia ľavej komory), • retinopatie (hemorágie, exsudáty, papiloedém).
(Sninčák, 2005, Riečanský, 2009, Smetanová, 2006)
Záver
Dôležité je získať vedomosti o rizikových faktoroch a o zdravom životnom štýle. Prevenciou vzniku hypertenzie by sme mohli predchádzať aj iným závažným ochoreniam. Účelom je znížiť mortalitu a morbiditu obyvateľstva a zlepšiť ich kvalitu života. Aj edukácia a výchova k zdraviu je jednou z úloh sestry v liečebnom procese.
Literatúra u autoriek
Krvný tlak
Mechanismy regulácie krvného tlaku
Neovplyvniteľné
faktory
Vek
Rasa
Pohlavie
Genetická výbava
Ovplyvniteľné
faktory
Fyzická aktivita
Fajčenie
Diétne faktory
• alkohol
• soľ
• cukry
• tuky
• antioxidanty
Stres
Fyzikálny
Chemický
Emocionálny
Sociálny
O autorovi| Prof. PhDr. Ivica Gulášová, PhD., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., Bratislava, Mgr. Klaudia Glodová, V. interná klinika LF UK a UNB, Ružinov, Bratislava, ivica.gulasova4@gmail.com