Vláda sľúbila štátnym lekárom pre tento rok celoplošné zvýšenie platov o tridsať percent. V príslušnej kapitole štátneho rozpočtu na to existuje - alebo povedzme opatrnejšie, mala byť vyčlenená - rezerva vo výške 3,5 miliardy korún. Vidno pomaly koniec prvej štvrtiny roku, a ked nič, tu nič. Oficiálne zdôvodnenie znie, že kabinet má obavy z ďalšieho prehlbovanie už skoro desaťmiliardovej zadĺženosti rezortu a chcel by najprv vidieť systémové opatrenia na aspoň zastavenie tohto trendu.
Napohľad rozumné slová, lenže ako už neraz predtým, zabudli tí „hore“, že každý jednotlivec má vlastnú mikroekonomiku. Nikto od neho nemôže chcieť, aby do nekonečna čakal na zázrak od v poradí x - tého porevolučného (a druhého v tomto volebnom období) ministra zdravotníctva. Štátom platený lekár si síce nemusí lámať hlavu, odkiaľ vziať každý mesiac na plat sestričky, nájomné, či iné nevyhnutnosti, ale aj jemu chodia domov stále vyššie účty.
Situáciu pochopiteľne hneď využila opozícia. Poslanci HZDS a SNS ronia krokodílie slzy nad lekárskym stavom a vyhlasujú za maximálnu neserióznosť pozastavovanie už vopred vyčlenených peňazí. Ktovie či by boli oveľa serióznejší, ak by práve vládli, no tak či onak svojou „obranou chudoby“ získavajú politické body a dzurindisti im celkom zbytočne poslali vietor do plachiet.
Predseda lekárskeho odborového združenia Marián Kolár hovorí, že 2500 jeho členov je už zradikalizovaných a požadujú najtvrdšie kroky, keďže už „nie sú ďalej ochotní svojim nízkymi príjmami sponzorovať štát“. V marci by mal byť prvou etapou protestný míting pred bratislavským Úradom vlády SR, potom už - ostrý štrajk.
Ako sa zdá, vládna garnitúra napínala trpezlivosť v bielom do najvyššej miery. Málo početný, zato však svojim vplyvom na priamu kvalitu života ľudí veľmi silný odborový zväz, môže odštartovať lavínu. Nie je takým sám. Zatiaľ ale ostatné profesionálne združenia pripomínajú plavcov stojacich na okraji bazéna a váhajúcich skočiť do vody. Po prvom príklade ale zrejme naberú odvahu aj sami. Najhoršie však bude, ak by vysvitlo, že v skutočnosti vláda riskovala ešte viac a zmienené peniaze reálne nemá, lebo poslúžili na zaplátanie inej diery. Vývoj po takomto zistení si už netrúfame prognózovať.
Ĺubomír Sedláčik