Špecifiká ochorenia diabetes mellitus v starobe

4. 1. 2016 10:23
přidejte názor
Autor: Redakce

Diabetes mellitus (DM) je ochorenie, ktorého medicínsky a celospoločenský význam v posledných desaťročiach stúpa vďaka prevalencii DM, ako aj kvôli početnosti a závažnosti neskorších komplikácií. Ich výskyt rastie s predlžujúcou sa strednou dĺžkou života.




Ide o chronické ochorenie, ktoré možno aj vo vyššom veku charakterizovať hyperglykémiou, chýbaním účinku inzulínu a sklonom k neskorším komplikáciám (ciev a tkanív). Je prejavom poruchy glukózovej homeostázy a intermediárneho metabolizmu prakticky na všetkých úrovniach organizmu. Zmeny vnútorného prostredia sú hyperglykemickým stavom navodené jednak zvnútra, jednak aj extracelulárne.
Charakteristika geriatrického pacienta: vek, multimorbidita, zmenená symptomatika a priebeh choroby, sklon ku komplikáciám, sklon k adaptačnému zlyhaniu, sklon ku chronicite, zmenená reakcia na lieky, psychosociálne príznaky či špecifické geriatrické syndrómy.

Epidemiológia

Epidemiologické štúdie udávajú 15–20 % prevalenciu hypertenzie u dospelej populácie. U diabetikov je hypertenzia 2–3x častejšia ako u nediabetikov. Hypertenzia sa často kombinuje s obezitou, poruchou glukózovej homeostázy a poruchami koagulácie. Približne 35 – 70 % komplikácií diabetikov je možné pripísať na vrub hypertenzie. Od roku 1985 vzrástol počet diabetikov na Slovensku takmer o 100 000 nových prípadov. Tieto čísla sú alarmujúce, pretože v r. 2000 bolo evidovaných štatisticky 256 138 diabetikov. Z toho približne 90 % je diabetikov 2. typu a asi 10 % 1. typu. V období posledných 15 rokov vzrástli vedomosti o výskyte cukrovky na celom svete. Veľká pozornosť je venovaná epidemiológii cukrovky 1. typu. Najvyšší výskyt tohto typu ochorenia je hlavne v škandinávskych krajinách, v ktorých dominuje Fínsko, kde je incidencia tohto ochorenia 37/100 000. V súčasnosti je prevalencia diabetes mellitus na Slovensku 4,7 %. Diabetes mellitus 2. typu je heterogénnou skupinou ochorení, ktoré vznikajú na základe rezistencie tkanív na účinok inzulínu a súčasnej poruchy sekrécie inzulínu. Prevalencia diabetes mellitus stúpa teda s vekom a dosahuje maximum vo vekovej hranici 70– 80 rokov. Neuropatia vedie často k rozvoju diabetickej nohy. Závažnými komplikáciami autonómnej neuropatie býva postihnutie kardiovaskulárneho systému a genitourinárneho systému. Diabetici trpia na zvýšený výskyt aterosklerózy, kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych príhod.
V posledných rokoch nadobúda výskyt diabetes mellitus 2. typu priam epidemický charakter. Príčinou zvýšeného počtu úmrtí vo vyššej vekovej populácii sú kardiovaskulárne choroby, malígne ochorenia, komplikácie cukrovky, k ním pribúdajú imobilizačné syndromy a ďalšie. Závažným problémom sú poruchy gnostických funkcií, sociálna odkázanosť a opustenosť. Mnoho gerontov stráca motiváciu do života, ponára sa do choroby, stráca záujem o okolie. Na jednej strane je tu snaha spoločnosti, aby vytvárala podmienky k dosahovaniu vyššieho veku populácie, na strane druhej vyšší vek neprináša so sebou vždy zvýšenú kvalitu života.
Geriatrický pacient s diabetom je špecifický tým, že jeho diagnóza stanovená klasickými biomedicínskymi metódami sama o sebe nevypovedá o tom, koľko potrebuje starostlivosti, ako sa stáva závislým na okolí, ani o tom, ako kvalitne bude môcť prežívať svoj ďalší život.

Komplikácie

Diabetes mellitus je skupinou metabolických ochorení, ktorých spoločnou črtou je chronická hyperglykémia ako dôsledok poruchy sekrécie alebo účinku inzulínu, prípadne ide o kombináciu týchto dvoch porúch. Chronická hyperglykémia pri cukrovke sa spája s dlhodobým poškodením, dysfunkciou až zlyhaním rôznych orgánových systémov. Najčastejšie sú postihnuté oči, obličky, nervový systém, srdce a cievy. Neskorými komplikáciami cukrovky sú diabetická retinopatia s potenciálnou možnosťou straty zraku a diabetická nefropatia, ktorá vedie k obličkovému zlyhaniu. Diabetická polyneuropatia, ktorá patrí k najčastejším chronickým komplikáciám cukrovky, postihuje somatické aj autonómne nervstvo. Staroba prináša so sebou, okrem iného, aj spomínaný zvýšený nárast zhubných ochorení. V roku 1998 bolo vo vekovej kategórii 45–49 rokov ročne hlásených 1 010 prípadov zhubného ochorenia. Od vekovej štruktúry 60 rokov a vyššie počet zhubných ochorení významne narastá.

Morbidita, mortalita a príčiny smrti u diabetikov 2. typu

U 60 % diabetikov sa rozvíja diabetická retinopatia, ktorá až v 20 % končí ako najzávažnejšia proliferatívna forma. Zlyhávanie obličiek sa prejaví asi u 20 % diabetikov s jednotlivými rozdielmi v rámci etník. V priebehu 7–10 rokov môže diabetická nefropatia manifestovať do štádia zlyhania obličiek. Náklady na liečbu zlyhávajúcich obličiek u diabetika sú ročne 400 000– –700 000 slovenských korún. Diabetická neuropatia postihuje 20–30 % diabetikov. Vedie k poškodeniu senzitívnych aj motorických nervových vlákien, predilekčne na dolných končatinách. Amputácie dolných končatín sú 15x častejšie oproti nediabetickej populácii. Na zvýšenej mortalite diabetikov sa podieľa hlavne výrazná kardiovaskulárna mortalita. Mortalita diabetických mužov je dvakrát vyššia v porovnaní s ostatnou populáciou, kým diabetické ženy majú 4x vyššiu mortalitu než nediabetičky. 70–75 % diabetikov umiera na makroangiopatiu, pričom najčastejšou príčinou (až v 35 %) je ochorenie srdca. Koronárne a cerebrovaskulárne ochorenia sa vyskytujú 2–3x častejšie než u nediabetikov. Očakávaná dĺžka života u diabetika v strednom veku oproti nediabetikovi je kratšia o 5–10 rokov.

Záver

Diabetes mellitus patrí k najzávažnejším metabolickým poruchám vo vyššom veku. V starobe sa diabetes vyskytuje častejšie než v nižších vekových skupinách, nad 65 rokov ním trpí až 20 % pacientov a ďalších 20–25 % má porušenú toleranciu glukózy. Drvivú väčšinu diabetu v staršom veku predstavuje diabetes mellitus 2. typu. Aj v tomto veku sa však môže zachytiť diabetes mellitus 1. typu, ktorý sa dokáže manifestovať ketoacidotickou kómou. Liečba spočíva na rovnakých základoch ako liečba mladších ľudí, ciele a spôsoby liečby diabetu u geriatrického diabetika však stanovujeme individuálne. Zvažujeme všeobecnú spôsobilosť – závislosť na iných osobách, pohybové a mentálne schopnosti, sociálne faktory. Seniori vykazujú vysoký stupeň polymorbidity, liečbu často komplikuje aj polypragmázia, k problémom zdravotným pristupujú problémy psychologické a sociálne.
Literatúra u autoriek

O autorovi| Ing. Jarmila Dučaiová, Blažena Litvínová, Stredná odborná škola Vranov nad Topľou, jducaiova@gmail.com

  • Žádné názory
  • Našli jste v článku chybu?