Úvod
V súčasnosti je manažment v zdravotníctve a v ošetrovateľstve na úrovni vytvárania ucelenej vedomostnej základne, ktorá by mohla zefektívniť vedúcim pracovníkom v týchto oblastiach ich prácu a riadenie nielen v teoretickej rovine, ale i v praktickej riadiacej činnosti. V praxi realizujú manažment sestry, ktoré musia ovládať nielen ošetrovateľský proces, ale musia mať i organizačné schopnosti a komunikačné zručnosti.
Plánovanie, organizovanie, proces vedenia a kontroly je bežnou praxou vedúcej sestry. Vedúca ses tra určuje, do akej miery zrealizovať deľbu práce, podľa akých pravidiel postupovať, usporadúva a stanovuje nevyhnutné pracovné činnosti, prerozdeľuje úlohy zdravotníckym pracovníkom podľa ich kompetencií, kontroluje a preveruje kvalitu práce a činností s tým spojených, rieši problémy, ktoré sa vyskytli – ako napríklad personálny nedostatok, migráciu sestier, syndróm vyhorenia, medziľudské vzťahy, problémy s technikou a motivuje pracovníkov dostupnými prostriedkami. Ďalej zabezpečuje personálne obsadenie oddelenia zdravotníckymi pracovníkmi na rôznych stupňoch vzdelania, zabezpečuje materiálno-technické vybavenie oddelenia/kliniky, schvaľuje naplánované služby, poprípade ich mení podľa potreby, pracuje na svojom odbornom raste, zvyšuje vzdelanostnú úroveň sestier, motivuje ich k sebavýchove a k sebavzdelávaniu, napomáha znižovať výskyt nozokomiálnych nákaz, sleduje výskyt dekubitov a posiela o tom pravidelné hlásenie, organizuje pravidelné prevádzkové schôdze a odborné semináre, vypracováva každoročný plán odborných seminárov. Zlepšuje i kvalitu interpersonálnych vzťahov a uplatnenie etických aspektov v ošetrovateľskej starostlivosti. Je prítomná na vizite s prednostom kliniky, v čom je najvyšší stupeň ošetrovateľskej starostlivosti. K náplni práce vedúcej sestry patria tiež sesterské vizity. Vedúca sestra ďalej motivuje zdravotníckych pracovníkov ako finančným ohodnotením, čo znamená, že dvakrát za rok sú prehodnocované osobné príplatky, tak i spoločným posedením, keď sa organizuje vianočný večierok.
Materiálno-technické vybavenie na internom oddelení/ klinike V. interná klinika disponuje prístrojovým vybavením podľa jednotlivých ošetrovacích jednotiek na základe ich špecializovaného zamerania a taktiež spĺňa požiadavky na minimálne materiálnotechnické vybavenie podľa vyhlášky MZ SR. Prostredie a vybavenie na V. internej klinike disponuje bezbariérovým prístupom, na celom oddelení je podlahová krytina z PVC. Týmto sa zvyšuje bezpečnosť pacienta pri bežných aktivitách dňa ako i bezpečnosť personálu. Sociálne zariadenia a balkóny majú keramickú dlažbu. Na stenách je olejový náter do výšky 1,5 m a omietková maľba. Chodby, izby pre pacientov, vyšetrovne, denné miestnosti sestier, jedálne, JIS, seminárne miestnosti majú prirodzené aj umelé osvetlenie. Čistiace miestnosti, stanovištia sestier, sociálne zariadenia, kúpeľne, miestnosti pre upratovačky, sklady majú umelé osvetlenie. Vo všetkých miestnostiach s umývadlom a sociálnym zariadením je studená a teplá pitná voda. Na chodbách, pacientskych izbách, denných miestnostiach sestier a lekárskych izbách je prirodzené vetranie. V sociálnych zariadeniach, čistiacich miestnostiach, kúpeľniach, stanovištiach sestier a miestnostiach pre upratovačky je nútené vetranie. Zabezpečenie potrebného zdravotníckeho a špeciálneho materiálu ako i pomôcok prispieva k zvýšeniu celkovej úrovne ošetrovateľskej starostlivosti a ku kultivácii celkovej starostlivosti o pacienta.
Interné oddelenie: vybavenie ošetrovacej jednotky predstavuje EKG prístroj a defibrilátor – po 1 ks, mobilné odsávačky, mobilný germicidný žiarič, resuscitačný set, ambu-vak, laryngoskop, fonendoskopy, ventilátor na JIS, kanyly tracheostomické, enterotracheálne, digitálne a metrologickým ústavom overené ortuťové tlakomery, teplomery – bezkontaktný, ušný, bezortuťový, ďalej oxymeter, rozvod kyslíka pre pacientov – je na každej izbe a nechýba ani kyslíková fľaša s integrovaným ventilom podľa potreby na prevoz pacienta, kyslíkové masky a kyslíkové nosové kanyly, odsávacie kanyly. Ďalej sú to perfuzory, infuzomaty, enterálne pumpy, glukomery a monitor, ktorý na oddelenie poskytne JIS v prípade potreby na sledovanie pacienta, ak si nevyžaduje intenzívnu starostlivosť. Neoddeliteľnou súčasťou sú polohovacie lôžka a nočné stolíky s vyklápacou časťou, ktorá slúži na podávanie stravy pacientom. Ak sa nejaký prístroj pokazí, klinika úzko spolupracuje so zdravotno-technickým (ZT) oddelením UNB. Každú poruchu prístroja vedúca sestra alebo úseková sestra odošle na oddelenie ZT, kde problém riešia.
Organizačné zabezpečenie prevádzky na klinike
K významným činnostiam vedúcej sestry patrí personálne zabezpečenie pracoviska. Schopnosť viesť ľudí je pre vedúcu sestru profesionálnou nevyhnutnosťou. Každá klinika či oddelenie má svoju systemizáciu počtu miest pracovníkov – personálne a organizačné zabezpečenie prevádzky na úseku zdravotnej starostlivosti v UNB. V. interná klinika sa riadi vestníkom MZ SR 2008, čiastka 32–51. Na jednotke intenzívnej starostlivosti je v systemizácii 15 sestier, ktoré slúžia v trojzmennej prevádzke – tri sestry v celodennej zmene a tri sestry v nočnej zmene. V rannej službe sú: úseková sestra, sanitár rannej zmeny a celodennej zmeny. Sestry na JIS sú absolventky špecializačného štúdia intenzívnej starostli vosti. Na oddelení, kde je tridsať pacientov je jedna úseková sestra, dve sestry v celodennej i nočnej zmene. Na oddelení s devätnástimi pacientmi je jedna úseková sestra a dve sestry v celodennej zmene. V nočnej je jedna sestÚloha ra a jedna zdravotná asistentka. Na gastroenterológii je desať endoskopických sestier s certifikátom, ktoré slúžia príslužby. Táto systemizácia vychádza z vestníka MZ SR, kde je personálne zabezpečenie na internom oddelení nasledovné: jedna sestra pripadá na desať pacientov v dennej zmene a na osemnásť pacientov jedna sestra v nočnej zmene. Na JIS – jedna sestra na troch pacien tov. Prerozdelenie pracovníkov s rozličným stupňom vzdelania v trojzmennej prevádzke je významným prínosom, pretože cieľom je prerozdeliť niektoré činnosti sestier medzi nižší zdravotnícky personál. Ide o výkon mechanickej očisty nástrojov a následnú prípravu nástrojov na sterilizáciu, mechanickú dezinfekciu, prípravu obväzového materiálu, o doplnenie infúznych roztokov atď. Uvedený fungujúci systém práce a kompetencií jednotlivých kategórií zdravotníckych pracovníkov výrazne napomáha k zvyšovaniu kvality poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti.
Tímová práca na úrovni kliniky
Každý manažér je zodpovedný za to, aby jeho tím pracoval čo najlepšie. Tím je skupina ľudí s rozdielnym profesijným alebo kvalifikačným pozadím, kde všetci spoločne pracujú na splnení určitého cieľa. Členovia ošetrovateľského tímu vykonávajú činnosti, ktoré spolu úzko súvisia, čím medzi nimi vzniká určitý stupeň závislosti. Optimálne fungujúci tím sa vyznačuje obsadením všetkých tímových rolí, ktorými sú: koordinátor – vedúci tímu, tímoví hráči – udržujú tímového ducha, špecialista – vyniká nad ostatnými, humorista – humor je korením života. Manažér musí pochopiť podstatu sociálnej skupiny, ktorá je štruktúrou s určitými normami, hodnotovým systémom a ideálmi. Členov skupiny manažér motivuje, povzbudzuje, vytvára pocit spolupatričnosti a lojality. V zdravotníctve sestry vo vedúcich pozíciách plnia mnoho bežných operatívnych úloh. Pohybujú sa v atmosfére ľudského utrpenia a strachu, z čoho vyplýva zvýšená miera stresu. Preto musia vedúce sestry zvládať predovšetkým svoj stres a pomáhať ho zvládať i svojim podriadeným (Gulášová, 2007). Tímová atmosféra a tímový prístup k práci sú jednou zo základných podmienok efektívnej ošetrovateľskej starostlivosti na klinikách, oddeleniach.
Motivácia v manažmente ošetrovateľstva
„Motiváciu chápeme ako ochotu niečo robiť.“ (Hekelová, 2012) „Motivácia je vôľa konať (z latinského „movére“ pohybovať sa). Spoločným znakom je charakteristický psychologický proces ovplyvňujúci vnútorné pohnútky – motívy, ktoré usmerňujú správanie človeka. Motív je pohnútka, určité správanie a konanie človeka. Motívom sú potreby, pudy, túžby, inštinkty, ideály, povinnosti. Pracovná motivácia je súbor motívov k práci, vo vedomí človeka. Má mnohodimenziálny charakter. Ak sa aktivujú motívy človeka na vonkajšie podnety, ovplyvňujú jeho správanie a nazývame ich stimul alebo motivátor. Motívy rozdeľujeme na vonkajšie, ktoré pôsobia z prostredia, napr. spravodlivá odmena, sociálne výhody, pracovné podmienky. A na vnútorné, ktorými sú pocit úspechu, potreba vzdelávania, potreba urobiť dôležitú prácu, ašpirácie, potreba dokázať svoje schopnosti, ďalej osobné hodnoty, ideály. Motivátorom v ošetrovateľstve môže byť okrem vyššej mzdy aj prestížny titul, funkčné zaradenie, „tvrdá práca“, ak je odmenená. Manažér ošetrovateľstva môže motivovať tím pomocou stimulov a tým vyvolať chuť angažovať sa pri plnení úloh. V pracovnej motivácií vzniká tzv. motivačná bariéra. K vonkajším motivačným bariéram patrí negatívne pôsobenie pracovného prostredia, narušenie interpersonálnych vzťahov, zlá sociálna atmosféra, nevhodné správanie vedúcich pracovníkov, neriešenie konfliktov, zlý systém hodnotenia a odmeňovania. K vnútorným motivačným bariéram patrí nepripravenosť na riešenie úloh, nezvládnutie osobných problémov, nesúlad osobných záujmov.“ (Kilíková, Jakušová, 2008, s. 134). Medzi nové techniky motivácie personálu môžeme zaradiť: ponechanie relatívnej samostatnosti pri dosahovaní cieľov, prejavenie dôvery delegovaním kompetencie a právomoci, podporovanie tímovej práce, poznávanie hodnotovej orientácie pracovníkov, vyberanie vhodných foriem, metód a postupov pre odborný rast, porozumenie potrebám podriadených, zistenie, čo pracovníci očakávajú od svojej práce (Gulášová, 2007). „Konečným dôsledkom procesu motivácie je uspokojenie.“ (Sedlák, 1998).
Hodnotenie pracovníkov a pracovného výkonu
„Hodnotenie predstavuje schopnosť vytvoriť si názor, napr. hodnotenie možných dôsledkov určitého postupu a následné rozhodnutie.“ (Závodná, 2005, s. 39). Hodnotenie pracovníkov je jednou z najdôležitejších a súčasne najzložitejších personálnych činností. Medzi kritériá hodnotenia pracovníkov patrí zohľadnenie funkcie, zmysel a cieľ.
„Vyhodnocuje sa plnenie pracovných úloh, osobnosť pracovníka.“ (Lepiešová, 1996) „Hodnotenie pracovného výkonu pomáha zlepšovať a zvyšovať výkonnosť, motivuje pracovníkov, podporuje osobný rast. Ale zaručuje i konštruktívny prístup v oblasti, kde treba niečo zlepšiť. Spätná väzba má pomôcť pochopiť nedostatky, čo má za následok produktívnejšiu a efektívnejšiu výkonnosť.“ (Škrla, Škrlová, 2003). Osobné hodnotenie zamestnanca, ktoré manažér ošetrovateľstva alebo vedúca sestra prehodnocuje dvakrát za rok, spočíva v hodnotiacich krité riách, ako sú: konanie v inten ciách etických noriem, spoľahlivosť, svedomitosť a presnosť pri riešení pracovných úloh, dôsledné využívanie pracovného času, racionalizácia vlastnej práce, iniciatívnosť, dlhodobá stabilná výkonnosť, ochota zastupovať, dlhodobá kvalita práce. Ukazovateľ pracovných postojov sa v prežívaní sestry prejavuje celkovým postojom k práci, ktorý sa nazýva spokojnosť s prácou. Ďalej sú to postoje k rôznym aspektom práce, ktoré sa týkajú jej pracovných činností, pracovných podmienok. Za sestru s dobrým výkonom sa považuje sestra, ktorá je spokojná so svojou prácou, čo sa potom premieta v kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti.
„Ku kvalitnému manažovaniu ošetrovateľskej starostlivosti patrí i sledovanie postojov zdravotníckych pracovníkov k práci a ich spokojnosť s prácou. Preto sa spokojnosť sestier v pracovnom procese považuje za významný faktor.“ (Gulášová, 2006).
„Pracovná motivácia je jedným z kľúčov na dosiahnutie dlhodobej prosperity zariadenia a pracovníkov. Dobre motivovaní pracovníci majú jasne určené cie le.“ (Ivanová, 2012). Medzi stimuly pracovníkov patria: finančná odmena – je považovaná za hlavný stimulačný prostriedok, ktorý je tiež dôležitý z existenčných dôvodov; náplň práce – nie je u všetkých pracovníkov rovnaká, záleží od orientácie na úspech; atmosféra v tíme – interpersonálne vzťahy na pracovisku; nefinančné hodnotenie a motivácia – povzbudzuje a motivuje pracovníkov (patrí sem pochvala, uznanie, ocenenie, spolupatričnosť s tímom, osobný príklad manažéra, dodržiavanie sľubov, možnosť ďalšieho vzdelávania, ochota pracovníkov robiť i menej ohodnotenú prácu, ak ich to baví, úspech a pokrok, možnosť sebarealizácie, pracovné prostredie); stotožnenie sa s prácou a profesiou v súčinnosti so zariadením, kde pracovník vykonáva prácu.
„Výkon pracovníka je úzko spätý s motiváciou. Demotivovaní pracovníci trpia nedostatkom sebadôvery a boja sa kritiky, spôsobujú zlé interpersonálne vzťahy, sú prirodzene leniví, nemajú dostatok informácií.“ (Hekelová, 2012).
Záver
Ošetrovateľský manažment je aplikovanou vednou disciplínou, ktorá upevňuje postavenie sestry manažérky v spoločnosti. Zároveň má za cieľ naučiť sestry manažérskym činnostiam, ktoré sú kľúčové na všetkých stupňoch ria denia. Súčasná doba si vyžaduje sebavedomých, zodpovedných a profesionálne zdatných osobností v riadení ošetrovateľskej starostlivosti. Poskytovanie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti predstavuje proces, ktorý spĺňa očakávania pacientov vzhľadom na ich uspokojovanie potrieb a holistický prístup. Spokojní zamestnanci sú dobrou základňou pre zlepšovanie a zvyšovanie kvality poskytovania služieb.
O autorovi| Literatúra u autoriek Prof. PhDr. Ivica Gulášová, Ph. D., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., Bratislava, Mgr. Klaudia Glodová, V. interná klinika LF UK a UNB, Bratislava, ivica.gulasova4@gmail.sk