Hlavným cieľom práce bolo vyhodnotiť informovanosť občanov o rizikových faktoroch chronickej obštrukčnej choroby pľúc, opísať epidemiologickú situáciu ochorenia na Slovensku a vo svete a zároveň zistiť proporciu potencionálnych stratených rokov života na Slovensku. Hlavným prameňom tejto práce boli údaje získané dotazníkom, ktorý bol zbieraný na poliklinike v čakárni pneumologickej ambulancie a v čakárni praktického lekára v Trnave. Dotazník bol vytvorený farmaceutickou firmou GlaxoSmithKline. Dotazník bol zhromažďovaný v rámci PROJEKTU: „Čo (ne) vieme o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc“, ktorý prebiehal pod záštitou firmy GSK. Súbor tvorilo 171 respondentov.
Kľúčové slová
chronická obštrukčná choroba pľúc • potenciálne stratené roky života • informovanosť
Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je ochorenie charakterizované zhoršením prúdenia vzduchu dýchacími cestami, ktoré je sprevádzané dýchavičnosťou, kašľom a často krát aj zvýšenou produkciou hlienov. CHOCHP je liečiteľné ochorenie, ktorému sa dá predchádzať. Má niekoľko závažných mimopľúcných dôsledkov, ktoré prispievajú k jeho závažnosti. CHOCHP je obvykle progredujúce ochorenie a súvisí s abnormálnou zápalovou reakciou pľúc na inhalované škodlivé častice a plyny. (1) CHOCHP predstavuje závažný medicínsky problém. Je to spôsobené jej vysokou prevalenciou, chorobnosťou i mortalitou.(2) V roku 2004 bola prevalencia vo svete na CHOCHP 64 miliónov. Až 90 % úmrtí na CHOCHP sa vyskytuje v nízko a stredne príjmových krajinách. Odhaduje sa, že vo svete je 210 miliónov ľudí s CHOCHP. Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že úmrtia na CHOCHP by sa mali zvýšiť o 30 % v najbližších 10 rokov, ak sa neeliminujú rizikové faktory.(3) Záťaž, ktorú CHOCHP prináša pre spoločnosť, spočíva v tom, že prevalencia CHOCHP je podhodnotená, nakoľko mnohí pacienti nie sú diagnostikovaní. Odhaduje sa, že diagnostikovaných je len cca 25 % prípadov s CHOCHP v Európe. CHOCHP patrí celosvetovo na jedno z popredných miest v morbidite i mortalite. V USA sa odhaduje, že u ľudí vo veku medzi 25–75 rokov je prevalencia ľahkého štádia CHOCHP 7 %, stredného stupňa 6 %. Prevalencia na CHOCHP je vo svete 4–10 %. Celosvetová mortalita je 4,7 milióna osôb. Alarmujúce je vývojový trend, kedy prudko narastá morbidita aj mortalita, takže podľa odhadov WHO sa CHOCHP posunie zo 6. miesta z najčastejších príčin úmrtí v r. 1990 na miesto 3. v r. 2020.(4) Prudko stúpajú aj ekonomické dôsledky, priame aj nepriame náklady spojené s touto chorobou. Priame a nepriame náklady spojené s liečbou CHOCHP sú porovnateľné s nákladmi spojenými s liečbou rakoviny prsníka, alebo žalúdočného vredu. Náklady na hospitalizáciu sú pravdepodobne porovnateľné, alebo dokonca vyššie ako náklady na také choroby ako napr. srdcový infarkt. V roku 2010 boli náklady na CHOCHP v USA približne 49,9 miliardy dolárov.(2) Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory CHOCHP sú fajčenie tabaku, vnútorné znečistenia ovzdušia, vonkajšie znečistenie ovzdušia, pracovný prach a chemické látky.(5) Primárnou príčinou CHOCHP je tabakový dym. WHO odhaduje, že v roku 2005 zomrelo 5,4 milióna ľudí v dôsledku expozície na tabakový dym. Riziká CHOCHP priamo súvisia so zemepisnou oblasťou. Vo vysoko a stredne príjmových krajinách je tabakový dym najväčší rizikový faktor, zatiaľ čo v nízko príjmových krajinách je najväčším rizikom vnútorne znečistenie ovzdušia, ako je využívanie biomasy na varenie a kúrenie. Takmer tri miliardy ľudí na celom svete využívajú biomasu a uhlie ako hlavný zdroj energie pre varenie, kúrenie.(5) Muži menej ako 75roční vo Veľkej Británii od roku 2004–2006 mali v dôsledku úmrtnosti na bronchitídu, pľúcny emfyzém a CHOCHP spolu 91 060,5 potencionalných stratených rokov života a ženy 65 653,5 potencionalných stratených rokov života.(6) Výskyt aterosklerózy a jej komplikácií, ako aj výskyt metabolických porúch je u pacientov s CHOCHP vyšší, ako v populácii osôb bez obštrukčnej ventilačnej poruchy. Súčasne je častá koincidencia CHOCHP s poruchami dýchania v spánku – obštrukčným spánkovým apnoe, ktoré je často asociované s artériovou hypertenziou a metabolickým syndrómom. Preto je potrebné sústrediť výskumné zameranie taktiež na sledovanie ochorení asociovaných s CHOCHP a na tzv. systémové prejavy tohto ochorenia.(7) Cieľom manažmentu ochorenia je prevencia progresie, zmiernenie symptómov, zlepšenie tolerancie fyzickej záťaže, zlepšenie kvality života, prevencia a liečba exacerbacií a komplikácií, minimalizácia nežiaducich účinkov liečby a zníženie mortality. Je potrebné si uvedomiť, že žiadny doteraz používaný liek neovplyvňuje dlhodobý pokles funkcie pľúc a lieky len zmierňujú symptómy a komplikácie ochorenia. Ukončenie fajčenia je jediným účinným a ekonomicky najvýhodnejším zásahom znižujúcim riziko vzniku CHOCHP a zastavujúcim jej progresiu.(8) Hlavným cieľom práce bolo zistiť mieru vedomosti našich respondentov o rizikových faktoroch CHOCHP. Vedľajším cieľom práce bolo zistiť proporciu potencionalných stratených rokov života na Slovensku, a zároveň zanalyzovať epidemiologickú situáciu CHOCHP na Slovensku a vo svete.
Metodika práce
Hlavným zdrojom tejto práce boli údaje získane dotazníkom na poliklinike Družba v Trnave ako osobné interview. Dotazník bol vytvorený farmaceutickou firmou GlaxoSmithKline a bol zbieraný v rámci projektu: Čo (ne)vieme o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, ktorý bol pod záštitou firmy GSK. V našom výskume boli oslovení pacienti z ambulancií všeobecných lekárov a jednej pneumologickej ambulancie. Súbor tvorilo 171 respondentov. Od respondentov sme nepožadovali žiadne osobné údaje. Údaje boli následne spracované a vyhodnotené štatistickým programom R-project. Štatistická významnosť rozdielov bola zisťovaná na úrovni 0,05. Použitými štatistickými metódami pri overovaní jednotlivých predpokladov boli Chí-kvadrátový test a Shapirov test. Na splnenie vedľajších cieľov práce sme využívali štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií, Štatistického úradu Slovenskej Republiky a Európsku zdravotnú databázu (European health for all database). V našej práci sme využívali indikátor potencionálne stratené roky života (PYLL) pri CHOCHP. Je to indikátor predčasnej úmrtnosti respektíve indikátor výsledku choroby, ktorý hovorí o nedožitých rokov života populácie vo vzťahu k očakávanému dožitiu tej istej populácie, počíta sa pre jednotlivé vekové skupiny, pohlavie, choroby na určitých územiach a v určitom čase. Tento indikátor reprezentuje suma stratených rokov, ktoré sa vypočítajú ako počet úmrtí krát stratene roky v danej vekovej skupine.(9) Údaje boli spracované na základe štatistiky rozdelenej podľa Medzinárodnej klasifikácií chorôb MKCH 10.
Výsledky INFORMOVANOSŤ RESPONDENTOV O CHOCHP
Počet všetkých respondentov bol 171, z toho 46 % mužov a 54 % žien. Priemerný vek v celom súbore bol 47,22 (CI 95%: 23,81–70,63) rokov. Na otázku či CHOCHP je nové označenie pre chronický zápal priedušiek s pľucným rozdutím, bola najčastejšia odpoveď u mužov nie (38 %) a u žien najčastejšia odpoveď bola áno (49 %). Na otázku nevedelo odpovedať 21 % respondentov. Nezistili sme signifikantnú významnosť medzi pohlavím a jednotlivými názormi (p > 0,05) (Obr. 1 Graf 1).
Obr. 2 Graf 2 zobrazuje názor respondentov, či si vyžaduje niekoľko mesačná dýchavica spojená s kašľom vyšetrenie lekárom. U oboch pohlaví bola najčastejšia odpoveď áno (74 %). Na otázku nevedelo odpovedať 20 % mužov a 9 % žien. Z výsledkov testovania zhody distribúcie u pohlaví je zrejmé, že nie sú štatisticky významné rozdiely medzi pohlavím a jednotlivými názormi (p > 0,05).
Na otázku, či je pojem CHOCHP a priedušková astma to iste, odpovedalo nie 22 % respondentov z toho 51 % žien a 36 % mužov. Na otázku nevedelo odpovedať 41 % mužov a 29 % žien. Z výsledkov testovania zhody distribúcie u pohlaví je zrejmé, že nie sú štatisticky významné rozdiely medzi pohlavím a jednotlivými názormi (p > 0,05) (Obr. 3 Graf 3).
Najviac respondentov, ktorí si mysleli, že fajčenie cigariet spôsobuje okrem rakoviny pľúc aj iné choroby bolo v skupine žien (70 %), až 14 % respondentov si myslelo, že fajčenie cigariet spôsobuje len rakovinu pľúc. Na otázku nevedelo odpovedať 22 % respondentov. Signifikantná významnosť rozdielu medzi pohlavím a jednotlivými názormi sa nám nepotvrdila (p > 0,05) (Obr. 4 Graf 4).
Najčastejšia odpoveď pri odporúčaniach pri CHOCHP bolo nefajčiť (44 %), pravidelne inhalovať lieky (29 %) a vykonávať pľúcnu rehabilitáciu (27 %). Nezistili sme signifikantnú významnosť medzi pohlavím a jednotlivými názormi (p > 0,05) (Obr. 5 Graf 5).
POTENCIONÁLNE STRATENÉ ROKY ŽIVOTA PRI CHRONICKEJ OBŠTRUKČNEJ CHOROBE PĽÚC
V roku 2009 bola stredná dĺžka života u mužov 71,27 rokov. Najviac potencionálnych stratených rokov života je u populácií 55–59 rokov (442,4). Súčet potencionálnych stratených rokov života za rok 2009 u mužov je 1456,46 rokov (Tab. 1).(10) Stĺpec s názvom mŕtvi predstavuje úmrtnosť na CHOCHP v jednotlivých vekových kategóriách, údaje sme získavali z tabuliek podľa príčin úmrtí zo Štatistického úradu Slovenskej republiky. Stĺpec s názvom priemerné roky smrti predstavuje priemer vekovej skupiny, nakoľko Štatistický úrad Slovenskej republiky uvádza počet úmrtí len v jednotlivých kategóriách, preto pre presnejší výpočet je potrebné danú vekovú kategóriu spriemerovať. Stĺpec C predstavuje rozdiel strednej dĺžky života jednotlivca a priemerných rokov úmrtia. Výsledne PYLL sme vypočítali ako súčin stĺpca A a C.
V roku 2009 bola stredná dĺžka života u žien 78,74 rokov. Najviac potencionálnych stratených rokov života je u populácií 50–57 rokov (240,66). Súčet potencionálnych stratených rokov života za rok 2009 u žien je 1 158,74 rokov (Tab. 2).(10) Rozdiel medzi potencionálnymi stratenými rokmi života na Slovensku oboch pohlaví je 297,26 rokov. Najvyšší rozdiel je vo vekovej kategórií 50–59 rokov (225 rokov) (Tab. 3).(10) Obr. 6 Graf 6 zobrazuje potencionálne stratené roky života pri CHOCHP za obdobie 2006–2009 na Slovensku podľa pohlavia. U mužov bola najväčšia hodnota PYLL v Slovenskej republike v roku 2009 (1456) a najnižšia hodnota PYLL v roku 2006 (1195), hodnoty PYLL u mužov majú stagnujúcu tendenciu s miernym stúpaním. U žien bola najväčšia hodnota PYLL v roku 2009 (1158,7) a najnižšia hodnota v roku 2006 (586), hodnoty PYLL u žien majú stúpajúcu tendenciu (10).
PREVALENCIA CHRONICKEJ OBŠTRUKČNEJ CHOROBY PĽÚC
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií najviac pacientov, ktorým bola diagnostikovaná CHOCHP (105 877) na Slovensku v roku 2008, sa nachádzalo v stredne ťažkom štádiu (35 861), v ľahkom štádiu (30 230), najmenej pacientov sa nachádzalo v poslednom veľmi ťažkom štádiu (4 422) (Obr. 7 Graf 7). Nepodarilo sa nám získať údaje prevalencie CHOCHP podľa hlásenia jednotlivých odborných lekárov.(11)
Obr. 8 Graf 8 zobrazuje prevalenciu chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie najvyššia prevalencia CHOCHP na Slovensku bola v roku 2007 (1,98 na 100 000 obyvateľov) a v Českej Republike bola najvyššia prevalencia na CHOCHP v roku 2008 (4,04 na 100 000 obyvateľov). Obe krivky majú mierne rastúcu tendenciu.(12) Najvyššia prevalencia (4,5 %) CHOCHP je v Ukrajine, v Českej Republike a vo Fínsku. V Rusku je prevalencia na CHOCHP do 2,7 %. Najnižšia prevalencia (do 0,9 %) z dostupných údajov je v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Nórsku, v Írsku (Obr. 9 Graf 9).(13) Najvyššia prevalencia CHOCHP v roku 2005 bola u mužov v Uruguaj (27 %), v Chile (23 %) u žien v Uruguaj (15 %), v Sao Paule (14 %). Najvyššie hodnote prevalencie na CHOCHP pozorujeme vo vekovej kategórie ? 60 rokov (Tab. 4).(14)
Diskusia
Hlavným cieľom práce bolo zistiť mieru vedomosti našich respondentov o rizikových faktoroch CHOCHP. Tento cieľ sme si zvolili, pretože si myslíme, že ak budeme poznať vedomosti populácie o CHOCHP, bude oveľa jednoduchšie vykonávať prevenciu. Úroveň týchto vedomostí bola zisťovaná prostredníctvom piatich otázok, zisťujúcich poznanie jednotlivých aspektov CHOCHP. Pri každej otázke boli poskytnuté tri možnosti odpovedania, z ktorých mohol respondent označiť stále len jednu. Pri istote odpovede to boli možnosti áno a nie, pre prípad neistoty bola zvolená aj možnosť neviem. Ako vzorku sme si zvolili 171 respondentov, z ktorých bolo 46 % mužov a 54 % žien. Zber údajov prebiehal v roku 2010 v Trnave. Keďže sme očakávali iné odpovede v závislosti od pohlavia, v súvislosti s možnou praktickou aplikáciou výsledkov a vzhľadom na presnejšie zameranie prevencie je dôležité poznanie distribúcie osobitne u mužov a žien. Tieto distribúcie sme následne porovnávali pomocou Chíkvadrátového testu nezávislosti kritérií. Táto široko používaná metóda slúži na určenie toho, či je vzťah (závislosť) medzi dvoma kritériami. V našom prípade týmito kritériami boli pohlavie respondentov (muži, ženy) a odpovede na jednotlivé otázky (áno, nie, neviem). Vedľajším cieľom práce bolo zistiť proporciu potencionálnych stratených rokov života na Slovensku a zároveň zanalyzovať epidemiologickú situáciu CHOCHP na Slovensku a vo svete. Na splnenie hlavného cieľu sme naším respondentom položili 5 otázok ohľadom rizikových faktorov pri CHOCHP. Zaujímal nás postoj respondentov, či CHOCHP je nové označenie pre chronický zápal priedušiek s pľúcnym rozdutím, na danú otázku nevedelo odpovedať 21 % respondentov. V našom výskume nás tiež zaujímal postoj respondentov, či si niekoľko mesačná dýchavica spojená s kašľom vyžaduje vyšetrenie lekára. Najčastejšia odpoveď bola áno (74 %). Dýchavičnosť postupne progreduje a v závislosti na zhoršovaní bronchialnej obštrukcie prechádza z namáhavej v dýchavičnosť pokojovú. Najviac respondentov zo všetkých otázok malo problém odpovedať na otázku, či je CHOCHP a priedušková astma to isté. Na otázku nevedelo odpovedať 41 % mužov a 29 % žien. Skutočnosť, že fajčenie cigariet spôsobuje okrem rakoviny pľúc aj iné choroby si myslelo 70 % žien a 58 % mužov. Fajčenie je chronicky pôsobiaca noxa, ktorej ireverzibilné následky sa prejavujú až po dlhodobej expozícii fajčiara na cigaretový dym. Z verejno-zdravotného hľadiska daná štúdia prináša niekoľko dôležitých výsledkov. Významný podiel (82 %) populácie bolo vystavených dymu z dreva a dreveného uhlia dlhého obdobia ich života. Expozícia dymu z dreva a fajčenie v mladšom veku sú zodpovedné za zdravie v neskoršom veku.(15) Najčastejšia odpoveď pri odporúčaniach pri CHOCHP bolo nefajčiť (44 %), pravidelne inhalovať lieky (29 %) a vykonávať pľúcnu rehabilitáciu (27 %). Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti na celom svete. Fajčenie tabaku je hlavný rizikový faktor, ale ďalšie rizikové faktory sú tiež dôležité, najmä v rozvojových krajinách. Plywaczewski štúdia odporúča, aby sa tok kyslíka pacientom podstupujúcim dlhodobú oxygenoterapiu (LTOT) zvýšil o 1 liter/min. počas spánku a tým sa zabraní nočnej desaturácií.(16) Odhaduje sa, že 25–45 % pacientov s CHOCHP nikdy nefajčili, bremeno nefajčiť pri CHOCHP je teda oveľa vyššie, ako sa predtým myslelo. Asi 3 miliardy ľudí, polovica svetovej populácie, sú vystavení dymu z biomasy v porovnaní s 1,01 miliardy ľudí, ktorí fajčia tabak, čo naznačuje, že vystavenie dymu z biomasy by mohlo byť najväčším rizikovým faktorom pre CHOCHP na celom svete. Najväčšia prevalencia pacientov, ktorí nefajčia a bola im diagnostikovaná chronická obštrukčná choroba pľúc sú v Južnej Afrike (47 %), na Novom Zélande (40 %) a v Kolumbii (39 %). Myslíme si, že na vysokú proporciu CHOCHP má priami vplyv používanie biomasy. Najvyššia proporcia domácnosti používajúca biomasu ako palivo na varenie je v Severnej Afrike (> 75 %), na Novom Zélande (> 75 %), v Kazachstane (> 75 %), v Číne (> 75 %). Podľa Salvi štúdie vo Veľkej Británii bola prevalencia CHOCHP u poštárov vyššia u tých pracovníkov, ktorí pracujú vo viac znečistených oblastiach, ako u tých ktorí pracovali v menej znečistených oblastiach.(17) Najviac pacientov, ktorým bola diagnostikovaná CHOCHP (105 877) na Slovensku v roku 2008 sa nachádza v stredne ťažkom štádiu (35 861). Podľa Hilleman štúdie náklady na liečbu CHOCHP sa líšia v závislosti od štádia ochorenia. V prvej fáze ochorenia sú najnižšie náklady na liečbu (1681 dolárov na pacienta za rok) v tretej fáze ochorenia majú náklady najvyššiu cenu (10 812 dolárov na pacienta za rok). Na hospitalizáciu pacientov sú vynaložené najvyššie náklady, ktoré sú variabilné pre všetky tri fázy CHOCHP.(18) Na splnenie vedľajších cieľov sme používali dostupné štatistiky. Vedľajším cieľom práce bolo zistiť proporciu potencionálnych stratených rokov života na Slovensku. Na Slovensku, v roku 2009, bola hodnota PYLL pri CHOCHP u mužov 1456 a u žien 1158,7. Krivka PYLL pri CHOCHP u mužov na Slovensku ma stagnujúcu tendenciu s miernim stúpaním. Krivka PYLL pri CHOCHP u žien na Slovensku ma stúpajúcu tendenciu. Na štatistickom úrade Slovenskej Republiky nie sú ešte dostupné dáta za rok 2010. Dlhodobé vyššie hodnoty PYLL u mužov si vysvetľujeme tým, že u mužov je incidencia stále vyššia, avšak prevalencia u žien narastá. Zároveň narastá prevalencia CHOCHP u mladších osôb (25–44 rokov), kde sa pozoruje až 45% nárast s limitáciou prietoku v dýchacích cestách (Bielik, 2007). V roku 2007 vo Veľkej Británii pri bronchotíde, emfyzéme, a chronickej obštrukčnej choroby pľúc (ICD10 J40-J44) bola hodnota PYLL u mužov 91 060,5 a hodnota ave. PYLL/ dth. (podiel súčtu hodnôt PYLL a súčtu úmrtí pri danom ochorení) bola 7,88, u žien hodnota PYLL bola 65 653,5 a hodnota ave. PYLL/ dth. bola 7,38. Zatiaľ čo v roku 2007 na Slovensku hodnota PYLL u mužov bola 1384 a hodnota ave. PYLL/ dth. bola 10,02. Podľa Cai štúdie muži majú dlhodobo vyššie hodnoty PYLL pri CHOCHP ako ženy.(19) Z dostupných dát z roku 2004 zo zdravotného inštitútu v Kalifornii pozorujeme odlišne hodnoty PYLL pri CHOCHP aj podľa etnickej rasy. Hodnota Ave. PYLL/dth pri CHOCHP u africko-amerických hispancov (African-American non-Hispanic) v roku 2004 bola 20 a v roku 2000 bola 18,7, môžeme pozorovať nárast oproti roku 2000 podľa etnickej rasy.(20) Ako ďalší vedľajší cieľ sme si stanovili zanalyzovať epidemiologickú situáciu CHOCHP na Slovensku a vo svete. CHOCHP je hlavný problém verejného zdravotníctva u osôb nad 40 rokov. Vzostup chorobnosti a úmrtnosti na CHOCHP bude najdramatickejší v ázijských a afrických krajinách v priebehu najbližších dvoch desaťročí, najmä v dôsledku postupného nárastu prevalencie fajčenia. Prevalencia CHOCHP je všeobecne vyššia, ako udávajú štatistiky zdravotných inštitúcií. V súčasnosti je odhadovaná prevalencia v rozmedzí od 4 % až nad 20 % u dospelých nad 40 rokov s neustálym nárastom. Vo vybraných 12 ázijských krajinách bola v súčasnosti diagnostikovaná CHOCHP 56,6 mil. obyvateľom. Prevalencia CHOCHP vo vybraných krajinách sa pohybuje od 3,5 % (Čína, Hong Kong a Singapur) do 6,7 % (Vietnam). Prevalencia CHOCHP u mužov a žien v Číne sa nijako nelíši, čo ukazuje na význam rizikových faktorov. V Kuangtung v Číne prevalencia CHOCHP je 9,4 % a je vyššia vo vidieckych oblastiach ako v mestských oblastiach, čo si vysvetľujeme synergickým efektom fajčenia a používania biomasy. V Latinskej Amerike prevalencia CHOCHP bola cez 10 % u osôb starších ako 40 rokov.(14) Najvyššia prevalencia (4,5 %+) CHOCHP z európskych krajín je v Ukrajine, v Českej Republike a vo Fínsku.(13) Zdôvodnenie výsledkov, teda toho, že neboli pozorované štatisticky významné vzťahy pohlavia a odpovedania na otázky, je možné vzhľadom na charakteristiky sledovaného súboru, ale samozrejme sa môžeme pozrieť aj na použitú metódu. Poskytnuté možnosti odpovedania (áno, nie, neviem) sú dosť obmedzujúce a práve ony viedli k výberu metódy sledovania vzťahu pohlavia a odpovedania na položené otázky. Šlo o neparametrickú štatistickú metódu, pracujúcu len s frekvenciami možných odpovedí. Pri tomto spôsobe odpovedania môžeme hovoriť o tzv. nominálnych či kategorických dátach, ktoré neposkytujú až také možnosti na vyhodnocovanie ako pomerové či intervalové premenné. Je možné, že pri inom spôsobe kladenia otázok a s tým súvisiacim iným spôsobom ich zodpovedania by sa našli rozdiely, ktoré sa pri tomto hrubom rozdelení na áno, nie a neviem stratili. Iný spôsob pýtania mohol zahŕňať napr. otvorené otázky (čo si predstavujete pod skratkou CHOCHP s následnou kategorizáciou odpovedí) či otázky na škále postavenej širšie ako len áno, nie a neviem. Prezentované výsledky však aj tak môžu predstavovať cenný vklad do problematiky poznania CHOCHP v širšej verejnosti a poukazovať na to, na aké oblasti je potrebné sa v prevencii zamerať.
Záver
Všetky ciele, ktoré sme si stanovili, sa nám podarilo splniť. Naši respondenti nie vždy odpovedali správne na otázky ohľadom informovanosti CHOCHP. Naši respondenti sa zaujímali hlbšie o problematiku CHOCHP. Preto odporúčame, aby sa uskutočňovali semináre, na ktorých by sa verejnosť hlbšie oboznámila o možnosti prevencie, liečby a rizikových faktoroch CHOCHP.
Projekt Čo (ne)vieme o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc bol financovaný farmaceutickou firmou GlaxoSmithKline.
Literatúra
1. BIELIK, J. Klinický význam a farmakoekonomické aspekty modernej liečby chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Farmakoekonomika a lieková politika, 2007, 3, s. 34–38.
2. MUSIL, J., KONŠTACKÝ, S., KAŠÁK,V., a kol. Chronická obstrukční choroba plicní. Praha: ČLS JEP, 16 s. 3. World Health Organisation. Chronic obstructive pulmonary disease. Geneva : WHO Press, 2011. [cit. 20112-2]. Dostupné na: http://www.who.int/mediacentre/ factsheets/fs315/en/inde x.html 4. World Health Organisation. Chronic obstructive pulmonary disease (COPD). Geneva : WHO Press 2011. [cit. 2011-2-2]. Dostupné na:http://www.who.int/respiratory/copd/en/ 5. World Health Organisation. Cause. Geneva : WHO Press, 2011. [cit. 2011-2-2]. Dostupné na: http://www. who.int/respiratory/copd/causes/en/ 6. Eastern Region Public Health Observatory. Years of life lost due to mortality from bronchitis, emphysema and other COPD (NCHOD 2004-06). Veľká Británia : ERPHO 2010. [cit. 2011-2-2]. Dostupné na: http://www. erpho.org.uk/viewResou rce.aspx?id=17533 7. PLANK, L. Návrh na prioritné okruhy vedecko-výskumnej problematiky slovenského zdravotníctva na r. 2008-2011. Bratislava : MZSR, 2008. [cit. 2011-2-2]. Dostupné na: http://www2.health.gov.sk/redsys/rsi. nsf/0/B1481F78F4A6D936C12573F7002EF5B9?Open Document.
8. MOSNÁROVÁ, J. Slávnostné uvedenie iniciatívy GOLD na Slovensku. Respiro, 2002, 4, s. 4–5.
9. Association of Public Health Epidemiologists. Calculating potential years of life lost. Ontario : APHEO 2006. [cit. 2011-2-2]. Dostupné na: http://www.apheo. ca/ index.php?pid= 190&PHPSESSID= b37e2c1be150a 2cf556bb786f9db9187 10. Štatistický úrad Slovenskej Republiky. Pohyb obyvateľstva v Slovenskej republike 2006-2009. Bratislava : ŠÚSR 2009. [cit. 2011-2-2]. Dostupné na: http://portal. statistics.sk/show doc.do?docid=6674.
11. Národné centrum zdravotníckych informácií. Svetový deň chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Bratislava : NCZI 2008. [cit. 2011-2-2]. Dostupné na: http://www.nczisk.sk buxus/generate_page.php?page_id=746.
12. World Health Organisation. Chronic obstructive pulmonary diseases prevalence, in %. Geneva : WHO Press, 2009 [cit. 2011-2-2]. Dostupné na: http://data. euro.who.int/hfadb/ 13. World Health Organisation. Chronic obstructive pulmonary diseases prevalence, in %. Geneva: WHO Press 2007. [cit. 2011-2-2]. Dostupné na: http://data. euro.who.int/hfadb/ 14. World Health Organisation. Chronic respiratory diseases. Geneva : WHO Press 2005. [cit. 2011-2-2]. Dostupné na: http://www.who.int/gard/publications/ chronic_respiratory_diseases.pdf.
15. OROZCO, M. GARCIA, J. VILLAR, J., et al. Wood smoke exposure and risk of chronic obstructive pulmonary disease. Eur Respir J, 2006, 27, p. 542–546 16. PLYWACZEWSKI, R., SLIWINSKI, P.,NOWINSKI,
A., et. al. Incidence of nocturnal desaturation while breathing oxygen in COPD patients undergoing long-term oxygen therapy. Medical Sciences Respiratory Diseases, 2000, 117, p. 679–683.
17. SALVI, S., BARNES, P. Chronic obstructive pulmonary disease in non-smokers. Medical Sciences, 2009, 117, p. 733–743.
18. HILLEMAN, D., DEWAN, N., MALESKER, M., et. al. Pharmacoeconomic evaluation of COPD. Medical Sciences Respiratory Diseases, 2000, 118, p. 1278–1285. 19. CAI, L., HE, L., XU, C., et. al. Temporal trend and spatial distribution of premature mortality burden due to chronic obstructive pulmonary disease in urban Kunming for the years 1998-2003. Chin J Epidemiol, 2007, 28, p. 457–468.
20. The Healthy Communities institute. Leading specific causes of death by years of life lost (YLL) by ethnicity. San Francisco : HCI 2005. Dostupné na: http: www.healthmattersinsf. org/index.php?module=htmlpages&func=disp lay&pid=25.
e-mail: samohyl@uniba.sk
Tab. 1 Potencionálne stratené roky života pri CHOCHP u mužov za rok 2009 na Slovensku
Roky Mŕtvi(A) Priemerné roky smrti (B) 71,27 – priemerné roky smrti (C) PYLL(A) x (C)
0–4 0 2,00 69,27 0
5–9 1 7,00 64,27 64,27
10–14 0 12,00 59,27 0
15–19 0 17,00 54,27 0
20–24 0 22,00 49,27 0
25–29 0 27,00 44,27 0
30–34 1 32,00 39,27 39,27
35–39 1 37,00 34,27 34,27
40–44 2 42,00 29,27 58,54
45–49 3 47,00 24,27 72,81
50–54 10 52,00 19,27 192,7
55–59 31 57,00 14,27 442,4
60–64 37 62,00 9,27 343
65–69 49 67,00 4,27 209,2
Súčet PYLL 1 456,46
Vlastné spracovanie autora
Tab. 2 Potencionálne stratené roky života pri CHOCHP u žien za rok 2009 na Slovensku
Roky Mŕtvi(A) Priemerné roky smrti (B) 78,74 – priemerné roky smrti (C) PYLL(A) x (C)
0–4 0 2,00 76,74 0
5–9 0 7,00 71,74 0
10–14 0 12,00 66,74 0
15–19 1 17,00 61,74 61,74
20–24 0 22,00 56,74 0
25–29 0 27,00 51,74 0
30–34 3 32,00 46,74 140,22
35–39 1 37,00 41,74 41,74
40–44 2 42,00 36,74 73,48
45–49 2 47,00 31,74 63,48
50–54 9 52,00 26,74 240,66
55–59 10 57,00 21,74 217,4
60–64 10 62,00 16,74 167,4
65–69 13 67,00 11,74 152,62
Súčet PYLL 1 158,74
Vlastné spracovanie autora
Tab. 3 Potencionálne stratené roky života pri CHOCHP u žien a u mužov za rok 2009 na
Slovensku
Roky PYLL u CHOCHP ženy PYLL u CHOCHP muži
0–4 0 0
5–9 64,27 0
10–14 0 0
15–19 0 61,74
20–24 0 0
25–29 0 0
30–34 39,27 140,22
35–39 34,27 41,74
40–44 58,54 73,48
45–49 72,81 63,48
50–54 192,7 240,66
55–59 442,4 217,4
60–64 343 167,4
65–69 209,2 152,62
Súčet PYLL 1 456,46 1 158,74
Vlastné spracovanie autora
Tab. 4 Prevalencia CHOCHP podľa pohlavia, veku a štádia CHOCHP vo vybraných krajinách, 2005
Sao Paulo (%) Chile (%) Mexiko (%) Uruguaj (%)
pohlavie muž 18 23 11 27
žena 14 13 6 15
vek 40–49 rokov 8 7 2 5
50–51 rokov 16 13 5 13
?? 60 rokov 26 30 18 21
štádium CHOCHP 0 25 34 23 19
1 10 11 5 13
2 5 5 2 6
3 < 1 1 < 1 < 1
4 > 0 > 0 > 0 > 0
Vlastné spracovanie autora
Summary
Samohyl, M. Chronic obstructive pulmonary disease The main objective of this work was to evaluate citizens‘ awareness of risk factors for chronic obstructive pulmonary disease, describe the epidemiological situation of the disease in Slovakia and in the world and also to determine the proportion of potential years of life lost in Slovakia. The main data for our thesis were gained by means of the questionnaire which was given to patients of pneumologic surgery, a general practitioner in Trnava. The questionnaire was conducted by the drug company called GlaxoSmithKline. The questionnaire for collecting information was implemented by the company GSK within the project called: „Facts we (don´t) know about chronic obstructive pulmonary disease“. The file contained 171 respondents.
Key words
chronic obstructive pulmonary disease • potential years of life lost • awareness
O autorovi| Mgr. Martin Samohýl Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárská fakulta, Ústav hygieny
Obr. 1 Informovanosť respondentov – či CHOCHP – je nové označenie pre chronický zápal priedušiek s pľucným rozdutím, 171 respondentov, 2010 Vlastné spracovanie autora
Obr. 2 Informovanosť respondentov, či si vyžaduje niekoľko mesačná dýchavica spojená s kašľom vyšetrenie lekárom, 171 respondentov, 2010 Vlastné spracovanie autora
Obr. 3 Názor respondentov, či je pojem CHOCHP a priedušková astma to iste, 170 respondentov, 2010 Vlastné spracovanie autora
Obr. 4 Názor respondentov, či spôsobuje fajčenie cigariet okrem rakoviny pľúc aj iné choroby, 171 respondentov, 2010 Vlastné spracovanie autora
Obr. 5 Názor respondentov, ktoré odporúčania sú správne pri CHOCHP, 171 respondentov, 2010 Vlastné spracovanie autora
Obr. 6 Potencionálne stratené roky života pri CHOCHP za obdobie 2006-2009 na Slovensku podľa pohlavia Vlastné spracovanie autora
Obr. 7 Prevalencia chronickej obštrukčnej choroby pľúc v roku 2008, Slovenská republika Vlastné spracovanie autora
Obr. 8 Prevalencia chronickej obštrukčnej choroby pľúc na 100 000 obyvateľov na Slovensku a v Českej republike v období rokov 2003–2008 Vlastné spracovanie autora
Obr. 9 Prevalencia chronickej obštrukčnej choroby pľúc na 100 000 obyvateľov vo vybraných Európskych krajinách za rok 2006
R