Kritériom zdravia je podľa najširšej definície WHO pohoda vo všetkých oblastiach ľudského života. Na základe toho by mohlo hodnotenie kvality života spočívať v posúdení určitej dynamiky a hierarchického usporadúvania ľudských potrieb jedinca. Pod pojmom „kvalita života“ sa skrýva veľké množstvo činiteľov, ktoré môžu osobe so sluchovým postihnutím komplikovať, alebo naopak zjednodušovať život v ľudskej spoločnosti. Kvalita života spočíva vo vonkajších, objektívnych okolnostiach a situáciách, ktoré determinujú život človeka, a hlavne v tom, ako človek zvláda životné zmeny, ako ich prežíva, akú hodnotu im pripisuje.
Kvalita života je stupeň, v ktorom prežívanie života uspokojuje individuálne psychologické a fyzické priania a potreby. Predpokladom úspešnej starostlivosti o ľudí s poruchou sluchu a predpokladom dobrej kvality ich života je zachytiť poruchy čo najskôr a čo najskôr začať so správnou výchovou a rehabilitáciou. Potrebná je aj široká informovanosť poskytovaná sluchovo postihnutým, ktorá im priblíži význam výchovy, vzdelávania a tiež význam primeranej komunikácie. Verím, že v blízkej budúcnosti sa to stane realitou. Cieľom výskumu bolo overiť, aká je kvalita života sluchovo postihnutých. Aké majú problémy, čo ich trápi. Ak poznáme príčinu, môžeme ju odstrániť, a tým predísť rozvinutiu problému. Na získanie informácií sme zvolili metódu dotazníka. Informácie sme zisťovali prostredníctvom 47 podnetových položiek. Išlo o zatvorené otázky.
Výberový súbor tvorilo 100 respondentov, 50 žien a 50 mužov. Návratnosť bola 100 %. Vek klientov je u mužov 20–30, u žien 20–60 rokov. Podmienkou pre vyplnenie dotazníka bolo, že všetci respondenti sú sluchovo postihnutí.
Cieľ výskumu
• Overiť poznatky pacientov o príčine vzniku ich ušného ochorenia a informácie o ich ušnej operácii.
• Spoznať vplyv choroby a dĺžky liečby na kvalitu života sluchovo postihnutých.
• Získať poznatky o sluchovo postihnutých s cieľom zlepšiť kvalitu ich života.
Hypotézy výskumu
• H-1: Predpokladáme, že respondenti nemajú dostatočné informácie o vzniku svojho ušného ochorenia.
• H-2: Predpokladáme, že respondenti nepoznajú všetky príznaky ušného ochorenia. • H-3: Predpokladáme, že respondenti nepoznajú druh operácie, ktorej sa podrobili. • H-4: Predpokladáme, že porucha sluchu ovplyvňuje sociálne fungovanie sluchovo postihnutého pacienta.
• H-5: Predpokladáme, že dĺžka liečby pri poruchách sluchu je pre sluchovo postihnutého klienta psychicky zaťažujúca.
• H-6: Predpokladáme, že sluchový hendikep ovplyvňuje kvalitu života sluchovo postihnutého pacienta.
Interpretácia výsledkov a diskusia
H-1 sa nám potvrdila – zistili sme, že klienti nemajú dostatočné informácie o vzniku svojho ušného ochorenia. Desiati respondenti (10 %) si zistili informácie o svojom ušnom ochorení z internetu, od ORL lekára alebo z dostupnej literatúry, ale 90 (90 %) klientov tieto informácie nemalo, resp. boli nedostatočné.
H-2 sa nám potvrdila – klienti nepoznajú príznaky ušného ochorenia. Príznaky, ktoré donútili klientov vyhľadať ušného lekára: 22 opýtaných (22 %) uviedlo ako jednu z príčin návštevy ušného lekára zhoršenie sluchu; desiatim respondentom (10 %) prekážali stavy závratov 18 (18 %), pacientom prekážal piskot, šum v ušiach; bolesť ucha uviedlo 22 opýtaných (22 %); ďalší 2 (2 %) klienti navštívili lekára pre náhle ohluchnutie, na nátlak rodiny, v rámci preventívnej prehliadky či kvôli zhoršeniu počutia, ktoré bolo prekážkou v práci; praskanie v ušiach uviedli 3 respondenti (3 %); tlak v uchu 11 (11 %) oslovených.
H-3 sa nám nepotvrdila, respondenti poznajú druh svojej operácie. Z odpovedí klientov vyplýva takýto záver: vedomosti o operačnej liečbe nepotvrdzujú hypotézu, 99 (99 %) respondentov vedelo, aká operácia u nich bude vykonaná a 1 z opýtaných (1 %) nevedel, o aký druh operácie išlo. Z toho môžu prameniť potenciálne problémy pacientov. Ak nepoznajú druh operácie, je pravdepodobné, že nebudú poznať ani pooperačné správanie sa, ochorenie môže recidivovať. Preto je potrebné dbať ešte viac na sprostredkovanie poznatkov o druhu operácie u každého pacienta.
H-4 sa nám potvrdila. V otázke – ako ste spokojný/á so svojím pracovným výkonom – 3 (3 %) pacienti uviedli, že sú veľmi nespokojní, 7 (7 %) klienti uviedli, že sú nespokojní, 45 (45 %) respondentov uviedlo, že nie sú ani spokojní, ani nespokojní, 29 (29 %) oslovených uviedlo, že sú spokojní a 16 (16 %) opýtaných uviedlo, že sú so svojím pracovným výkonom veľmi spokojní. Viac ako 50 % klientov teda nie je spokojných so svojím pracovným výkonom, čo sa odzrkadľuje na ich kvalite života. H-5 sa nám potvrdila. S dĺžkou liečby malo trpezlivosť 13 (13 %) oslovených. 26 klientov (26 %) dĺžka liečby nezaťažovala. Dôveru v lekárov počas liečby strácalo 32 (32 %) oslovených, 29 respondentov (29 %) bolo nervóznych.
H-6 sa nám potvrdila. Z odpovedí vyplýva, že sluchový hendikep má vplyv na osobný a pracovný život i na kvalitu života až u 75 (75 %) klientov a 25 (25 %) oslovených uviedlo, že ušné ochorenie na ich život vplyv nemá.
Porucha sluchu znamená vážne poškodenie zdravia, výrazne zhoršuje prognózu intelektuálneho, emocionálneho, rečového a jazykového rozvoja človeka. Vo výskumnom súbore pri súčte odpovedí svedčí výsledok o tom, že skoro 50% opýtaných má zníženú kvalitu života.
Odporúčania pre prax
Zistili sme, že sluchový hendikep významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta. K zvýšeniu kvality života sluchovo postihnutých pacientov je nutné vykonávať systematickú edukáciu pacienta, vypracovať informačnú brožúru, zabezpečiť užšiu spoluprácu s odborníkmi, organizovať spoločné diskusné posedenia, zabezpečiť spoluprácu s psychológom, záujem rodinných príslušníkov o liečbu podporovať organizovaním stretnutí so zdravotníckym personálom. Tieto odporúčania pre sestry pomáhajú v rozhodovaní zdravotníckemu personálu pri identifikovaní problémov pacienta, zásahov na ich vyriešenie a pri hodnotení výsledkov.
Záver
Sluchové ochorenie zasahuje chorých na všetkých úrovniach. Postihnutému človeku sa má venovať pozornosť vo všetkých uvedených zložkách.
Pri liečbe, rehabilitácii pacienta je veľmi dôležitá funkcia sestry. Tá je v kontakte s chorým časovo najdlhšie, preto je schopná postrehnúť zmeny v jeho vonkajšom správaní a nálade. Zaoberali sme sa problémami, ktoré postihnutých pacientov trápia. Sú pestré a zmierniť ich alebo vyriešiť v plnom rozsahu si vyžaduje pracovať citlivo, zodpovedne. Dôležitý je prístup sestry k chorému, upevňovanie vzťahov medzi sestrou a pacientom na základe porozumenia a dôvery, a tým prispievať k zvyšovaniu kvality života sluchovo postihnutých.
Literatúra u autorky
O autorovi| PhDr. Silvia Rošková, Stredná zdravotnícka škola, Kukučínova 40, Košice, sisasilvia@zoznam.sk