Ďalej upozorňujú na dôležitú úlohu manažéra, akou je okrem iného starostlivosť o pracovné podmienky pre zamestnancov a o komunikáciu, ktorá patrí medzi každodenné aktivity manažéra a ktorá súčasne manažérom umožňuje ovplyvniť jednotlivcov, skupiny a modifikovať ich správanie či realizáciu zmeny.
Stupne manažmentu
Ošetrovateľský manažment „znamená súbor poznatkov, ktoré boli odpozorované z praxe a sú spracované formou návodov. Vyjadrené sú ako princípy na zvládnutie náročných požiadaviek, potrieb a vzniknutých situácií v riadení prevádzky kliniky, oddelenia a ambulancie. Ide o proces, v ktorom manažéri ošetrovateľstva stanovujú ciele, systematicky vykonávajú činnosti na ich dosiahnutie a tieto ciele aj hodnotia.“ (Gulášová, 2006) Ošetrovateľstvo ako vedná disciplína a manažment v ošetrovateľstve sú v súčasnosti v období rozvoja. Navzájom sa dopĺňajú a determinujú. Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť, ktorá má byť výsledkom celého snaženia sa zdravotníckeho a ošetrovateľského tímu, sa nedá realizovať bez jej kvalitného a vysokoodborného manažovania. Sestry dnes pôsobia v nových prostrediach a v nových typoch organizácií, čo si vyžaduje nové roly. Potrebujú manažérske schopnosti, aby mohli pracovať s pacientmi a personálom. Klinický manažment zahŕňa poskytovanie kvalitnej starostlivosti o pacientov, racio nálne využívanie prostriedkov a poskytovanie hospodárnych ošetrovateľských služieb. Čas, energia a finančné prostriedky venované do osvojovania si ria diacich schopností sú investície do budúcnosti zdravotníctva, ktoré by mali priniesť úspechy v starostlivosti o pacienta a motiváciu zamestnancov. (Grohar-Murray, DiCroce, 2003) V ošetrovateľskom manažmente sa využívajú stupne riadenia na úrovni – vrcholovej, strednej a najnižšej. „Manažment ošetrovateľstva na Slovensku sa rozvíja prostredníctvom Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO). Projekt Ošetrovateľstvo v akcii (Salvageová, 1995) je zameraný na riadenie v ošetrovateľstve a na ošetrovateľskú prax. Manažment v ošetrovateľstve sa líši od profesionálneho manažmentu filozofiou služieb. Ošetrovateľstvo nesie sociálnu zodpovednosť za zdravie a choroby jednotlivcov, rodín a vyžaduje profesionálne stratégie. Manažér v ošetrovateľstve na vrcholovom stupni ako námestník pre ošetrovateľskú starostlivosť, na strednom stupni ako vedúca sestra, nižšom stupni ako úseková sestra alebo staničná sestra – všetci musia vedieť riadiť seba samých, riadiť iných, jednotlivé úlohy a mať intelektuálne predpoklady a schopnosti, medzi ktoré patria: zodpovednosť, spoľahlivosť, samostatnosť, predpoklady vzde lávať sa, tímovosť, schopnosť prijímať nové poznatky a informácie vrátane kritického myslenia pri riešení problémov, rozhodovať sa „ad hoc“, kreatívne myslieť, ale i zvládnuť metódy riadenia a v neposlednom rade sociálne zručnosti vyjadrené schopnosťou komunikovať, efektívne spolupracovať a viesť tímy. Manažéri môžu využiť rôzne riadiace štýly ako autokratický – autoritatívny, demokratický – tímový, liberálny – rozhodovanie necháva na ostatných. Dôležitá je tímová spolupráca, práca s ľuďmi, pre ľudí. Podľa autoriek Mary Ellen Grohar-Murray a Helen R. DiCroce ciele manažmentu v ošetrovateľstve vyplývajú z kontextu, ktorým sa zaoberáme. Náročnosť riadenia si vyžaduje v zdravotníckom prostredí prax a vzdelanie. Charakter práce sestry manažérky si vyžaduje, aby vytvorila také prostredie, kde by bolo možné poskytovať kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť. Sestra manažérka má tieto povinnosti: • plniť ciele organizácie alebo oddelenia ošetrovateľskej starostlivosti, • udržovať kvalitu starostlivosti o pacientov v rámci finančných obmedzení organizácie, • zvyšovať motiváciu zamestnancov a pacientov, • zvyšovať schopnosť podriadených a kolegov prijímať zmeny, • budovať tímového ducha a zvyšovať morálku, • dohliadať na ďalší profesijný rozvoj personálu.
„Začiatky manažmentu v ošetrovateľstve sa datujú od roku 1989 – vtedy bola prijatá rezolúcia o posilnení ošetrovateľstva. V roku 2000 bola prijatá Mníchovská deklarácia s cieľom eliminovať faktory, ktoré brzdia rozvoj ošetrovateľstva a s cieľom poskytovať kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá má zlepšiť systém riadenia na profesionálnej úrovni. Pri plnení cieľov organizácie pomôže analýza manažéra a použitie vhodných nástrojov na hodnotenie. Úlohou manažéra je urobiť dobré rozhodnutia na základe riadiaceho procesu s využitím manažérskych funkcií.“ (Kilíková, Jakušová, 2008)
Manažérske funkcie
Historické dokumenty uvádzajú, že začiatky manažmentu ako takého sa datujú už začiatkom 19. storočia, kedy sa popisujú činnosti ako plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí a kontrola všade tam, kde ľudia pracujú spolu. Už vtedy sa toto všetko rea lizovalo na základe vlastných skúseností z praxe. Až neskôr sa manažment stal interdisciplinárnym vedným odborom. „Manažérske funkcie sú činnosti manažérov, ktoré vedú k splneniu stanovených cieľov. Medzi manažérske funkcie, ktoré plnia manažéri patrí plánovanie, organizovanie, obsadzovanie pracovných miest, riadenie, koordinácia a kontrola.“ (Grohar-Murray, DiCroce, 2003, s. 157) Plánovanie je základnou, najdôležitejšou a východiskovou funkciou manažovania na každom stupni riadenia. Ide o proces rozhodnutia, čo sa má urobiť dnes, čo zajtra, čo o mesiac prípadne o rok. Vyžaduje si dôkladnú analýzu a úvahu toho, čo chceme dosiahnuť. Plán je výsledkom plánovacích funkcií – je to písomný dokument, ktorý špecifikuje činnosti, ktoré musí zdravotnícke zariadenie realizovať. Čím hlbšia analýza, tým lepší plán. Zásadné rozhodnutia sa týkajú štyroch prvkov plánovania, ktorými sú ciele, akcie, zdroje a implementácia. Podľa Hekelovej (2012) z hľadiska časového horizontu sú typy plánovania nasledujúce: • operatívne plány – manažér sa aktívne podieľa na tvorbe plánu, • taktické plány – manažér participáciou alebo iniciatívou ovplyvňuje kvalitu plánovania, • strategické plány – rola manažéra spočíva v informovaní o strategickom smerovaní zdravotníckeho zariadenia.
Organizovanie predstavuje nasledujúce manažérske činnosti ako sú „rozhodovanie, delegovanie, zaistenie optimálnej štruktúry pracoviska a koordinácia činnosti tímu.“ (Hekelová, 2012) Ide o prípravu ľudí a aktivít, ktoré sa majú vykonať, o vytváranie nového systému a pretváranie existujúceho systému. Pri organizovaní sa využíva cieľ podnikateľských činností, špecializácia, deľba práce, koordinácia činností, určenie právomocí a zodpovednosť pracovníkov. Táto forma reťazca požiadaviek sa označuje ako OSCAR. (Lednický, 2000) V modernom manažmente ošetrovateľstva je náplňou organizovania koordinácia ľudských, materiálnych, informačných, finančných a iných zdrojov potrebných na poskytovanie objednaných služieb. Táto činnosť spája ľudí a činnosti so zámerom splniť ciele organizácie.
Organizačná kultúra odráža ako sa organizácia správa k ľuďom, k zamestnancom, k pacientom a ako si ľudia predstavujú interpersonálne správanie. „Kvalitná organizačná kultúra je zárukou lojálnosti zamestnancov, vysokej produktivity práce, kreativity, angažovanosti a dobrého prístupu k práci.“ (Kilíková, Jakušová, 2008) Zamestnávanie – predstavuje výber, rozmiestnenie, vzdelávanie a odmeňovanie ľudí. Dôležitú úlohu zohráva veľkosť, zameranie a ekonomická situácia organizácie. Úlohou manažéra je aj starostlivosť o pracovné podmienky pre zamestnancov. Manažér ošetrovateľstva zohľadňuje profesijnú a kvalifikačnú pripravenosť pracovníkov na výkon povolania. Sestra manažérka na vrcholovom stupni riadenia vypracováva personálny plán zamestnancov na úseku ošetrovateľstva v súlade s legislatívnymi normami a ekonomickými možnosťami organizácie.
Vedenie – spolu s ostatnými manažérskymi funkciami vytvára základ pre manažérske povolanie. Vedenie možno charakterizovať ako usmerňovanie a ovplyvňovanie ľudí, v ktorom sa manažér s využitím svojich schopností usiluje o dobrovoľnú účasť podriadených na dosiahnutí spoločných cieľov. V ošetrovateľskej praxi to znamená, že čo treba urobiť alebo čo sa má urobiť nie sú v skutočnosti nariadenia, ale ide o usmerňovanie. Vedenie je kolektívna činnosť, ktorá predstavuje integráciu. Riadenie ošetrovateľstva si vyžaduje rovnováhu medzi vedením zameraným na osobu a vedením zameraným na úlohu. V manažmente sa posilňuje teória o štýloch vedenia. „Vedenie ľudí – z anglického leadership – predstavuje účinný nástroj tvorivej spolupráce. Výrok W. Bennisa vysvetľuje, v čom vedenie spočíva: Manažér robí veci správne, zatiaľ čo líder robí správne veci.“ (Tureckiová, 2007, s. 17).
Kontrola – je ukončovací proces riadenia. Tento proces je úzko spätý s plánovaním a rozhodovaním. Pri kontrole sa hľadá spôsob, ako zmerať výsledok o kvalite, respektíve nekvalite vykonanej práce. Kontrola sa vy užíva na všetkých úrovniach riadenia ako forma spätnej väzby, na kritické zhodnotenie reality a prijatie ďalších rozhodnutí. Sledovanie predstavuje monitorovanie a hodnotenie výkonu pre kontinuálne zlepšenie kvality. Moderná kontrola spočíva v predchádzaní problémov a chybných výkonov podriadených. Moderný vedúci pracovník stále nenápadne pozoruje pracovné výkony svojich podriadených a snaží sa ich viesť tak, aby chybám sami predchádzali, aby ich nerobili často a aby k náprave došlo čo najskôr. Komunikácia – patrí medzi každodenné aktivity manažéra. Na dosiahnutie spoločného cieľa sa ľudia spájajú pomocou komunikácie, ktorá je kľúčová v akejkoľvek situácii. Komunikácia umožňuje manažérom ovplyvniť jednotlivcov, skupiny a modifikovať ich správanie a realizáciu zmeny. „Efektívna komunikácia sa pokladá za jadro manažérskeho výkonu a môže významne ovplyvniť rolu manažéra ošetrovateľstva. Komunikácia plní informačnú, motivačnú, kontrolnú a emotívnu funkciu. Integruje zároveň všetky manažérske funkcie a umožňuje interakciu s vonkajším prostredím.“ (Kilíková, Jakušová, 2008). Za zručnosti manažéra ošetrovateľstva sa považujú schopnosti vymieňať si nedeformované informácie, viesť pracovné porady, robiť prezentácie, písať správy a inštruktáže.
Záver
Spokojní zamestnanci sú dobrou základňou pre zlepšovanie a zvyšovanie kvality poskytovania služieb. Dôležitým atribútom sú zamestnanci, ktorí sú vhodne motivovaní a vytvárajú dobrú atmosféru v zmysle interpersonálnych vzťahov. Ďalej je dôležité vhodné prostredie na prácu, materiálno-technické vybavenie na uľahčenie fyzických výkonov, zabezpečená informačná technika a možnosť ďalšieho vzdelávania, čo prispieva k životnému úspechu a následne i ku kariérnemu postupu.
Literatúra u autoriek
O autorovi| Prof. PhDr. Ivica Gulášová, PhD., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., Bratislava, Mgr. Klaudia Glodová, V. interná klinika LF UK a UNB, Ružinov, Bratislava, ivica.gulasova4@gmail.com